Drogy

Droga - pod pojmom drogy sa pôvodne rozumeli látky, ktoré sa používali ako liečivá. Dnes sa pod týmto pojmom skrývajú iba určité lieky a opojné jedy ; takto boli nazvané predovšetkým tie, ktoré spôsobujú závislosť. Droga je látka, ktorá po požití určitým spôsobom mení normálne fungovanie organizmu. U nás sa toto slovo používa v užšom význame ako látka, ktorá mení duševný stav (náladu, stav vedomia, psychiku) a na ktorú zväčša vzniká závislosť (návyková látka, psychoaktívna látka, narkotikum, psychotropná látka, omamná látka sú to všetko iba rozdielne názvy pre to isté. Pôvod slova droga je v holandskom slove „droog“ , čo v preklade znamená suchý, usušený. Pôvodne to slovo znamenalo surovinu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu , ktorá sa používala ako liek.

Parfémy

Parfum je zmes vonných olejov zriedená vysokopercentným alkoholom – esenciálne oleje tvoria približne pätinu zmesi. Ich základom sú prírodné alebo syntetické zložky. Z prírodných sa dnes využívajú najmä rastlinné zložky ako kvety, listy, kôra stromov, machy, ovocie, korene a rozličné druhy korenia. Najpoužívanejšou rastlinnou esenciou vôbec je ružový olej. Na získanie jedného litra sú potrebné až tri tony lupienkov ruže. Živočíšne zložky sú, naopak, na ústupe, nahrádzajú ich moderné syntetické vône. Ešte vždy sa však používajú ambra, castor, mošus, čiže pižmo, a cibet, pretože parfumom dodávajú dlhotrvajúcu kvalitu a dokážu vône fixovať. Výroba parfumu je dlhý, často až niekoľkoročný proces.

Alkohol

Dôsledky a účinky alkoholu by sme mohli rozdeliť na dve časti: Morálnu a medicínsku. Do morálnej zaraďujeme to, že ak je človek pod vplyvom väčšej miery alkoholu, nielen že nevie, čo robí, ale v mnohých prípadoch nevie ani sám o sebe. Z medicínskeho hľadiska ide o to, že alkohol zabíja viacej ľudí ako mor alebo vojna.

Dlhší čas si lekári mysleli, že alkohol uvoľňuje cievy a zlepšuje dodávku kyslíka do srdca a znižuje riziko srdcového záchvatu. Súčasné výskumy dokázali, že to nie je pravda a platí pravý opak.

Tráviaci systém: Potrava sa nedostatočne spracúva a nevyťažia sa z nej všetky látky potrebne pre náš organizmus.
Dýchací systém: zápaly pľúc a priedušiek sú u alkoholikov 2-krat častejšie
Nervový systém: k hlavným príznakom patrí potenie, nespavosť, dráždivosť, slabosť, malátnosť
Zrak: poškodenia zraku sa zistili iba pri pití metylalkoholu toto poškodenie končí slepotou

Jadrové zbrane

Princíp: Štiepenie je proces, pri ktorom sa atóm delí, a je podstatou atómových bômb. Termonukleárna reakcia je opačná - pri nej dochádza k zlučovaniu atómov, ktoré vytvoria nový väčší atóm. Uvoľňuje sa ešte väčšie množstvo energie ako pri štiepení- preto majú termonukleárne (vodíkové) bomby takú ničivú silu. Termonukleárna reakcia je asi aj zdrojom energie Slnka. Väčšina súčasných jadrových zbraní využíva obidva postupy.

Bomby založené na štiepnej reakcii musia obsahovať jednú z dvoch prísad - urán alebo plutňonium. Bomba zhodená 6. augusta 1945 na Hirošimu využívala urán, kým Nagasaki bolo 9. augusta 1945 zničené pluóniovou bombou. Urán i plutónium sú štiepne materiálny s jadrami, ktoré sa dajú rozbíjať elementárnymi časticami zvanými neutróny.

Pri každom štiepení jadra sa uvoľnia najmenej dva neutróny. Z malého množstva štiepneho materálu tieto častice neškodne vylietajú do vzduchu. Ale ak je kus plutónia či uránu dosť veľký (asi ako grapefruit) a dosiahne takzvanú kritickú hmotu, neutróny sa budú skôr, ako uniknú do ovzdušia, zrážať s ďalšími jadrami. výsledkom budú dve nové štiepenia, pri kotrých sa uvoľnia štyri nové neutróny a tie spôsobia štyri ďalšie štiepenia, z ktorých sa uvoľní osem neutrónov, atď.