Jeden z najvzácnejších kameňov je vlastne kubická modifikácia uhlíka. Svojimi fyzikálnymi vlastnosťami zaberá mimoriadne
postavenie medzi nerastami. Bol známi už aj v najstarších dobách. Čo vlastne diamant je, zostalo dlho záhadou. Slávny anglický fyzik Isaac Newton vyslovil až v roku 1675 domnienku, že diamant taktiež horí. Doviedol ho k nej silný lom svetla diamantu. V roku 1694 sa podarilo diamant pri pokuse spáliť. Až chemik H.Davy dokázal, že diamant je uhlík (v prúde čistého kyslíku by D. zhorel pri teplote okolo 770 °C na kysličník uhličitý).
Býva nazývaný aj kráľom drahokamov. Meno má z gréckeho slova adamas, čo znamená neprekonateľný, čím sa myslí to, že
medzi prírodnými materiálmi je najtvrdší. Vyniká nádherným leskom, prekrásnou hrou farieb a je ozdobou svetoznámych historických šperkov a klenotov. Jeho vlastnosti sú však neoceniteľné aj v priemysle.
Pritom je to obyčajný uhlík, ktorý vykryštalizoval v kubickej (kockovej) sústave, teda je to rovnaká látka ako tuha v ceruzke, alebo najčistejšie uhlie, len má inak usporiadané atómy. V prírode sa diamant oddávna vyskytoval v podobe zŕn a zaoblených drobných osemstenov v riečnych naplaveninách, kam bol zanesený zo svojich pôvodných materských hornín - tmavých vyvrelín.
Pri prieniku magmy sa prudko uvoľňoval tlak.
Vznikali pritom explózie, ktoré roztrieštili obrovské množstvo hornín zemskej kôry. Roztrieštené horniny sa nazývajú kimberlity. Vzhľadom na to, že v priebehu explózie môže teplota dosiahnuť až 1600 °C, a tlak viac ako 5 GPa, uhlík sa môže prekryštalizovať na diamant. Práve preto sa v juhoafrických kimberlitoch pomerne často vyskytujú tieto drahokamy.
Posledných takmer 100rokov má Afrika vedúce postavenie v ťažbe diamantov. 97% svetovej ťažby pochádza z Afriky. V južnej Afrike sa ťažia diamanty z naplavenín a aj z kimberlitov v hlbokých kráterových doloch.
Ložiská diamantov poznáme dvoch tipov: magmatické a ryžoviská.
Magmatické: viažu sa na kimberlity,ktoré vystupujú vo forme mohutných, na priereze zvyčajne oválnych a dospodu sa sužujúcich pňov známych pod menom pipes (komínov). Najznámejšie a najdôležitejšie magmatické ložiská diamantov sú v Južnej Afrike , kde sa ich ťažba sústreďuje najmä v okolí Kimberley a Pretórie. v Rusku sa diamanty ťažia v Jakutsku, vo Východnej Sibírii, kde sa nachádzajú komíny diamantonosných kimberlitov, ktorých minerálne zloženie sa podobá minerálnemu
zloženiu juhoafrických kimberlitov. V strednej časti Indie, v sopečnom sopúchu, tvorenom horninou podobnou juhoafrickému kimberlitu, sa predpokladá zásoba cez 2,5 miliónov karátov.
Takmer 90% svetovej produkcie pochádza z ryžovísk. Významné ryžoviská sú v Kongu, Angole, Ghane, Gabunu, Pobreží slonoviny, Siera Leone, Tanganike, Brazílii, Guinejskej republike, západnej Afrike a inde. V južnej Amerike sa okrem Brazílie diamanty vyskytli tiež vo Venezuele, Britskej Holandskej a Francúzskej Guayene. Diamanty sa objavili tiež na Borneu (Kalimantan), Sumatre (Andalos), v Austrálii, v Tasmánii, v Novom Južnom Walese, v Urale, Indii, v USA a v Kanade.
Diamant je podľa svojho chemického zloženia omnoho čistejší uhlík ako tuha. Niektoré menej čisté diamanty obsahujú po spálení vo svojom popole kremík, vápnik, hliník, horčík, železo, titan a iné prvky. Ako uzavreniny v kryštáloch diamantu sa vyskytujú najčastejšie tuha, niekedy však i hemetit, ilmenit, kremeň a iné nerasty. Vznik diamantov sa vysvetľuje kryštalizáciou uhlíka v silne bázických magmatických horninách, ako sú napr. kimberlity v Kimberley v južnej Afrike. Kimberlit je zásaditá hornina, obsahujúca vo svojom zložení asi 80% olivínu a zvyšok je pyroxén.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie