Diamanty sa tvorili vo veľkých hĺbkach, pôsobením veľkého tlaku a vysokej teploty. Diamant je najtvrdšia známa hmota vôbec. Jeho tvrdosť je na Mohsovej stupnici na najvyššom 10. mieste. Jeho hustota je 3,52g.cm-3; Diamant vzdoruje takmer všetkým kyselinám

Diamant je najtvrdší nerast, má vysoký lom svetla a svetlo v ňom nádherne iskrí. Kryštalizuje v tvare osemstena, dvanásťstena, vzácne aj kocky. Dosiaľ najväčší diamant našli v roku 1905 v južnej Afrike. Vážil 621 g. Diamanty sa vybrusujú. Najčastejšie sa robí briliantový výbrus. Na takto opracovanom diamante dokonale vynikne lesk, lebo jednotlivé plôšky sú usporiadané tak, aby sa sveteľné lúče v kameni mnohonásobne odrážali a lomili. Takto sa docieli zvláštna hra farieb, zvaná oheň.

Väčšina diamantov je dobre kryštalizovaných. Hlavný kryštálový tvar je osemsten. Vzácnejšie sa vyskytuje i dvadsaťštyristen, krychlový a trojuholníkový, štvorsten, štyridsaťosemsten, dvanásťsten kosoštvorcový, prípadne i niektoré dosť mnohoploché kombinácie týchto tvarov.

Farba diamantov je rôzna. Záleží od obsahu iných prímesí. Nachádza sa ako priesvitný, žltý, zelený, žlto-zelený, červený, modrý, hnedý, sivý až čierny. Lesk býva vysoký, diamantový, na drsných plochách však len matný. Vysoký lom svetla je okolo hodnoty 2,5 a je spojený so silným rozptylom svetla, čo sa prejavuje takzvaným „ohňom“, ktorý sa prejavuje zvlášť u briliantového výbrusu priehľadných diamantov. Pri dopade svetelného lúča pod uhlom 24° dochádza v diamante k úplnému odrazu. Diamant je krehký, lom mimo štiepateľnosti má nerovný. Dobre sa štiepy podľa plôch osemstenu.

Je dobrý vodič tepla, ale zlý vodič elektriny. Diamant je nerozpustný vo vode.

Veľkosť diamantových kryštálikov je rozdielna a vyjadruje sa v tzv. karátoch . Metrický karát je 0,2g. Pomerne značná časť diamantov má však váhu do 1 karátu. Kryštály alebo úlomky kryštálov väčšie ako niekoľko karátov sú vzácne. Najväčší doteraz nájdený juhoafrický diamant Cullinan vážil 3 106 karátov, čo je 621,2g. Druhým najväčším je Excelsiour z južnej Afriky s hmotnosťou 1 027,25karátov.

Väčšie a priesvitné diamanty sú najcennejšie drahokamy. Brúsia sa do tzv. briliantov. Nepriehľadné diamanty (zvlášť borty, korbonado a ballasy) sa používajú v technike pre svoju znamenitú tvrdosť. Časť sa drví na prášok, ktorým sa brúsia a leštia diamanty alebo rôzne tvrdé nástroje. Diamantmi sú obložené vŕtacie korunky vrtných súprav, reže sa nimi sklo.

Pretože diamant má vysokú výrobnú cenu a je chemicky pomerne jednoduchý, boli snahy vyrobiť diamant umelo, aspoň na technické účely. Až v roku 1955 sa podarila skutočná výroba umelých diamantov. V laboratóriu v USA, boli pri teplote 2 800C a tlaku 53 500Pa v mohutnom lise vyrobené malé diamanty s veľkosťou štvrť karáta. Boli to len technické diamanty. Výroba sa zatiaľ neoplatí, pretože prírodné technické diamanty sú dvakrát lacnejšie.