Všeobecné údaje
Zdrojom nikotínu je tabak. Tabak je rastlina z čeľade ľuľkovitých, rod Nicotiana. Hlavne sa pestuje tabak viržínsky. Nikotín je alkaloid, ktorý sa podarilo izolovať v roku 1828 dvom heidelberským študentom. V rastline je nikotín viazaný na kyselinu jablčnú alebo citrónovú. Pri fajčení sa uvoľňuje a prechádya do dymu. Vstrebáva sa sliznicou ústnej dutiny, sliznicou dýchacieho a tráviaceho traktu, je odburávaný najmä pečeňou a čiastočne vylučovaný močom.
Tabakové listy obsahujú menej škodlivín než cigaretový dym, v ktorom horením tabaku vznikajú nové zlúčeniny. Podľa pôvodu delíme škodliviny v listoch tabaku na prirodzene sa vyskytujúce sa v listoch (natívne) a pridané (aditívne). Z prirodzene sa vyskytujúcich je najdôležitejší nikotín. Jeho množstvo kolíše podľa druhu tabaku a spôsobu jeho pestovania od 0,6 do 9 %. Pre karciogénne pôsobenie patria k nebezpečným natívnym škodlivinám stopové prvky ako nikel, kadmium, berýlium, chróm a z rádioaktívnych prvkov izotopy polónia a olova. Z pridaných škodlivín sú najnebezpečnejšie pesticídy - arzén, meď, chlorované organické zlúčeniny, ďalej látky potrebné k úprave tabakových listov na rôzne druhy fajčiva - glycerol, etylglycerol, z ktorých pri horení vznikajú iné dráždivé látky.
Farmakologické vlastnosti
Nikotín je mitotický jed, ktorého jedovatosť je približne rovnaká ako jedovatosť obávaného kyanvodíka, alebo kyanidu draselného. Nachádza sa len v tabakových listoch a v koreňoch. Niktín pôsobí priamo na centrálny nervový systém, je inhibítorom mozgovej cholinacetylázy, ktorá je pre niekoho zdrojom uvoľnenia a upokojenia. V ľudskom organizme narušuje funkciu vegetatívneho nervstva a môže vyvolať ochrnutie až smrť v dôsledku obrny dýchacieho centra.
Smrteľná dávka nikotínu je 50 až 60 mg. Dym z jednej cigarety obsahuje 1 % , z ktorého fajčiar inhaluje podľa spôsobu fajčenia 1 až 3 mg, v cigaretách s filtrom od 0,4 do 2mg. Fajčiari šlukujúci dym inhalujú z toho množstva až 97 %, nešlukujúci 10 až 16 %. Z uvedeného obsahu v tabakovom dyme vyplýva, že vyfajčením 15 až 20 cigariet alebo 3 až 5 cigár, získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu. K smrteľným otravám však prakticky neprichádza, lebo začiatočník po prvých nepríjemných zážitkoch z fajčenia zvyšuje počet vyfajčených cigariet len veľmi opatrne. Tým si pomerne rýchlo organizmus na nikotín zvyká.
Tabakový dym vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku. Pri horení tabaku sa vytvárajú kombinácie rôznych zlúčenín, z ktorých doposiaľ bolo identifikovaných asi 1300. Tabakový dym je v podstate zmes plynov, nekondenzovaných pár a tekutých a pevných častíc. Ochladením tabakového dymu na nízke teploty sa získa žltohnedý kondenzát, tabakový decht, ktorého množstvo kolíše podľa druhu tabakového dymu od 3 do 40 mg. K najzhubnejším škodlivinám patria karcinogény. Najvýznamnejší z nich zostáva stále benzpyrén pre svoje kvantitatívne zastúpenie i pre stupeň karcinogenity. Zistilo sa, že karcinogenita tabakového dechtu je asi 40 ráz vyššia, než zodpovedá obsahu najúčinnejšieho karcinogénu 3,4 benzpyrénu.
Klinické charakteristiky užívania
Tabakový dym obsahuje početné toxické látky. Všeobecne môžeme rozdeliť škodlivé látky v dyme na :
- Látky dokázateľne škodlivé- toxické. Najdôležitejšie sú nikotín, oxid uhoľnatý a karcinogény dechtu.
- Látky podozrivé zo škodlivosti alebo potencionálne škodlivé v závislosti na koncentrácii, ktorá v rôznxch cigaretách kolíše
- Látky dráždivo pôsobiace väčšinou lokálne na sliznicu dýchacích ciest ( amoniak, prchavé kyseliny, aldehydy..)
Nikotín
Už staršie štúdie ukázali, že tabakový dym zvyšuje srdcovú frekvenciu, zvyšuje amplitúdu kontrakcií srdcového svalu tým, že uvoľňuje adrenalín a noradrenalín. Pri experimentálnej aplikácii 2 mg nikotínu dochádza počas ť minút, nielen k zvýšeniu kontraktility ale i k zvýšeniu systolického tlaku v ľavej komore. U chronických fajčiarov a u jedincov s dennou vnútornosvalovou aplikáciou nikotínu došlo počas 22 mesiacov k zhoršeniu činnosti ľavej srdcovej komory. Vstrebávanie nikotínu z pľúc do krvi je veľmi rýchle. Už po 7 až 15 sekundách fajčenia je ho možné dokázať v krvi, a teda jeho účinok na srdce, mozog a cievny systém je prakticky okamžitý. Miernu otravu nikotínom, ktorá sa prejavuje hlavne nevoľnosťou, závratom hlavy a zosilneným búšením srdca prekonal asi každý začiatočník. Spočiatku pri fajčení zvyšuje nikotín aj saliváciu (vylučovanie slín) a sekréciu hlienu v prieduškách. Neskôr vysušuje sliznice. Nikotín inhibuje hladové kontrakcie žalúdka. Fajčiari preto menej pociťujú hlad.
Oxid uhoľnatý
Je významná zložka cigaretového dymu, ktorý vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera a aditív. Plynná fáza dymu obsahuje 1 až 5 % CO. Jeho obsah je závislý od teploty horenia, prístupu kyslíka, kvality papiera a stúpa s doháraním cigarety. Nepriaznivé účinky CO sú sprostredkované hlavne :
- Väzbou na hemoglobín za vzniku karboxyhemoglobínu, čím sa vyraďuje z činnosti krvné farbivo hemoglobín, ktoré sprostredkuváva prenos kyslíka z pľúc do jednotlivých tkanív a orgánov. Väzba hemoglobínu ku CO je 200 ráz vyššia ako ku kyslíku, to znamená, že oxid uhoľnatý sa viaže ľahšie a rýchlejšie na hemoglobín, a tým ho obsadzuje.
- Väzbou na myoglobín, tým aj na transport a využitie kyslíka na úrovni bunkového dýchania.
