PESTICÍDY 

Sú to chemické látky, ktoré sa v poľnohospodárstve a v lesníctve používajú v boji proti chorobám a škodcom rastlín a proti burine. Rozdeľujú sa na fungicídy, insekticídy, herbicídy, rodenticídy, akaricídy a nematocídy.

Fungicídy (huby- FUNGI) sú skupinou pesticídov používaných na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb na úžitkových rastlinách. Z chemického hľadiska sa delia na meďnaté, sírnaté, organické a kombinované. Sú chemické prípravky, ktoré sa používajú na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb. Väčšinou sa používajú preventívne. Účinkujú tak, že rozrušujú podhubie parazitických húb alebo zabraňujú vyklíčeniu ich výtrusov. Podľa účinnej látky fungicídy delíme na:1.anorganické –meďnaté ,-sírnaté,-ortuťnaté.2.organické – ditiokarbamidany-tiuramdisulfidy,- zlúčeniny odvodené od ftalamidu,- zlúčeniny dinitrofenolu,- ostatné syntetické organické látky,3. systémové fungicídy,4. antibiotiká.

Insekticídy( hmyz- INSECTA), sú chemické prípravky na ničenie hmyzu. Podľa toho, na ktoré vývojové štádium hmyzu účinkujú, rozdeľujú sa na ovicídy (ničia vajíčka), larvycídy (ničia larvy) a imagocídy (ničia dospelý hmyz). Podľa fyziologického účinku sa delia na plazmatické, leptavé, nervové a dýchacie. Podľa spôsobu vnikania do tela hmyzu zase dotykové (kontaktné), perorálne a dýchacie. Z chemického hľadiska ich možno rozdeliť na chlórované uhľovodíky, napr. DDT, prestávajú sa používať, pretože sa hromadia v živočíšnom organizme. Ďalej sú to organofosfáty - estery kyseliny fosforečnej a jej tioderivátov, v súčasnosti najčastejšie používané. Karbamáty - estery kyseliny karbamovej, sa používajú menej. Pre vysokú toxicitu sa ako insekticíd používa kyanovodík. Ďalším významným insekticídom je pirimicarb. Hubí vošky a šetrí lienky, zlatoočky a včely. Keď sa ním vošky postriekajú, molekuly pirimicarbu padnú ako uliate na molekuly životne dôležitého enzýmu v tele vošiek, zvaného acetylcholinesteráza. Ten odbúrava jedovaté látky vznikajúce v nervovej sústave hmyzu. Zastavenie jeho pôsobenia spôsobuje rýchlu smrť. Zlatoočky a lienky majú iný druh enzýmu. Pirimicarb preniká aj listami a zahubí aj vošky pod nimi, navyše jeho výpary sú jedovaté. Dostáva sa do miazgy rastlín, takže hubí vošky, ktoré sa ňou živia , ešte 2 týždne po postreku. Môže však mať nepriaznivý účinok na ľudí, zvieratá a vtáky.


DDT, čiže dichlordifenyltrichlóretán. DDT bolo prvýkrát syntetizované už v roku 1874. Jeho insekticídne účinky však objavil až švajčiarský chemik Paul Hermann Müller v roku 1939. Od druhej svetovej vojny bolo DDT hromadne používané ako prípravok proti škodlivému hmyzu v poľnohospodárstve, ale predovšetkým na likvidáciu komárov a moskytov v tropických krajinách. V prírode sa pretvára na ďalšie deriváty, ako DDE a DDA. Pri akútnom zasiahnutiu pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva kŕče a končí obrnou dýchania. Akutná inhalácia spôsobuje bronchitídu, pri chronickej otrave sa prejavujú zmeny krvného obrazu. DDT sa dobre rozpúšťa v tukoch. U DDT bola preukázaná karcinogenita a mutagenita.


Lindan (hexachlórcyklohexán, HCH) je chlóroorganický insekticíd. V súčasnosti sa Lindan vyrába v Indii, Číne a v Rumunsku. Používanie Lindanu zakázalo 17 krajín. 20 krajín jeho používanie obmedzilo. Je biely kryštalický prášok bez zápachu (alebo ľahko zatuchlého zápachu). Dobre rozpustný v organických rozpúšťadloch a v tukoch. Je chemicky stabilný. Vďaka jeho vlastnostiam je často porovnávaný s DDT, ale oproti DDT sa lepšie rozpúšťa vo vode. K výrobe Lindanu sa viaže mnoho látok, napríklad chlór, benzén, fenoly, polychlorované dibenzodioxiny alebo hexachlorbenzén. Používa sa na ochranu koreňov, listov a osiva všetkých bežných kultúrnych plodín, ale aj na ošetrenie dreva, vlny a bavlny alebo chlievov proti parazitom. Používa sa tiež vo farmácii, napríklad v šampónoch proti všiam. V Indii bol v nedávnej dobe doporučený k zásahom proti šíreniu malárie ako najlacnejšia náhrada za DDT. V medicíne sa prípravky Jacutin a Skabicid ktoré obsahujú Lindan požívajú na liečenie svrabu. Pôsobenie na hmyz Pôsobí na nervovú sústavu. Hmyz zasiahnutý Lindanom stráca orientáciu, je paralyzovaný - umiera. Pôsobenie tohto pesticídu nie je presne preskúmané. Pôsobenie na človeka Lindan vykazuje rad akútnych i trvalých účinkov na ľudské zdravie. Do ľudkého organizmu sa dostáva pomocou vdychovania, stykom s kožou. Dráždi oči a kožu. Zasahuje centrálnu nervovú sústavu. Taktiež poškodzuje hormonálny systém človeka. Dlhodobé vystavenie Lindanu sa prejavuje cirhózou pečene, alebo chronickou hepatitídou. Vystavenie nižších koncentrácii Lindanu spôsobuje bolesti hlavy, podráždenie sliznice či celkové ochabenie svalov, zvracanie a kŕče. Smrteľná dávka pre zdravého jedinca je polka čajovej lyžičky (0,7 - 1,4 g). Najviac Lindanu prímame v cereáliach, červenom mäse a v paradajkách.


Herbicídy(rastlina- HERBA a zničiť- OCCIDO) sú chemické látky, ktoré zabraňujú rastu rastlín. Obyčajne sa používajú na ničenie buriny. Selektívne herbicídy účinkujú na 1 rastlinu alebo na skupinu rastlín. Totálne herbicídy ničia všetky druhy rastlín. Kontaktné ničia rastlinu pri jej dotyku s látkou, koreňové klíčiacu rastlinu cez jej korene a herbicídy stimulujúce rast bránia rastu rastliny. Dnes herbicídy ničia burinu tak, že ťažia z jej vlastného rastu. Používajú sa chemické látky, ktoré sa správajú ako hormóny buriny - jej prirodzené rastové látky - a vyprovokujú taký rýchly rast, že sa rastliny rýchle vyčerpajú a skoro hynú. Medzi takéto 2 najpoužívanejšie herbicídy patria látky MCPA a 2,4-D. Sú selektívne, ničia rastliny so širokými listami. Ovos hluchý, divo rastúci medzi obilninami, sa nedá zničiť ani 1 z týchto herbicídov, lebo jeho hormóny sú podobné hormónom