Názvoslovie anorganickej chémie vychádza z hodnôt oxidačných čísel atómov, ktoré tvoria danú látku. Oxidačné číslo atómu v zlúčenine teda určuje názov zlúčeniny. Oxidačné číslo udáva počet chemických väzieb, ktorými je daný atóm v chemickej zlúčenine viazaný. Elektronegativitou označujeme schopnosť atómu viazaného v zlúčenine priťahovať elektróny iného atómu, s ktorým je spojený chemickou väzbou. Elektronegativnejší prvok má záporné oxidačné číslo, prvok s menšou elektronegativitou má kladné oxidačné číslo. Oxidačné číslo je pomocné číslo, ktoré vyjadruje počet prijatých, alebo odovzdaných elektrónov pre vytvorenie spoločnej väzby. Kladné ox. číslo má atóm-prvok, ktorý elektrón(y) do väzby odovzdáva a záporné má atóm, ktorý elektrón(y) prijíma. Kladné oxidačné číslo môže byť od I. až do VIII., záporné hodnoty v rozpätí -I. až -IV. Môže tiež nadobúdať hodnotu 0. Hodnotu oxidačného čísla zapisujeme vpravo hore za značkou atómu, napríklad NaICl-I chlorid sodný. Celkový počet odovzdaných elektrónov a počet prijatých elektrónov pri vytvorení molekuly musí byť rovnaký, resp. súčet kladných a záporných ox. čísiel v rámci molekuly sa rovná nule. Voľný atóm (nemá väzbu s iným atómom) má rovnaký počet protónov p+ v jadre a elektrónov e- v obale. Jeho ox. číslo je nula.
Názvy dvojprvkových zlúčenín sa najčastejšie skladajú z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno udáva druh chemickej zlúčeniny a je odvodené od názvu prvku, ktorý má záporné oxidačné číslo. Bez ohľadu na číselnú hodnotu oxidačného čísla má podstatné meno koncovku -id, napr. chlorid, oxid, sulfid. Prídavné meno charakterizuje prvok, ktorý má kladné oxidačné číslo. Jeho zakončenie je napr. (-ný, -natý atď.) jako je uvedené v tabuľke:
oxid. číslo
|
I
|
II
|
III
|
IV
|
V
|
VI
|
VII
|
VIII
|
prípona
|
-ný
|
-natý
|
-itý
|
-ičitý
|
-ičný,
-ečný
|
-ový
|
-istý
|
-ičelý
|
Chemický vzorec molekuly prvku, alebo zlúčeniny vyjadruje druh atómov a ich počet v molekule. Duh atómov pomocou značky prvku a jeho počet malým číslom v pravo za značkou (dolným indexom). Súčet všetkých oxidačných stupňov všetkých atómov v molekule je nula.
HALOGENIDY
Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny halogénov tzn. fluóru, chlóru, jódu a brómu s iným prvkom.
Halogén má v halogenidoch vždy oxidačné číslo -I. Názov halogenidu sa skladá z dvoch slov - podstatného mena s príponou -id tzn. fluorid, chlorid, jodid, bromid. Prídavné meno vyjadruje názov druhého prvku a prípona (podľa tabuľky) ox. číslo druhého prvku. V chem. vzorci sa značka halogénu napíše na druhom mieste (v opačnom poradí), ako je v názve halogenidu.
Príklad: Aký má vzorec bromid hlinitý?
V halogenidoch má halogén vždy oxidačné číslo -I. Napíšeme teda Br--I
Hliník má podľa koncovky -itý ox.číslo +III. Doplníme hliník AlIIIBr--I
Súčet oxidačných čísel prvkov v zlúčenine musí byť nula.
Na určenie počtu atómov hliníka a brómu nám pomôže tzv.
krížové pravidlo:
Potom skutočne pre oxidačné čísla platí: III.1 + (-I).3 = 3 - 3 = 0
Jednotku písať nemusíme a dostaneme AlBr3.
Jednoduchšie je si zapamätať , že z názvu bromid hlinitý (koncovka -itý) priamo vyplýva, že počet atómov brómu je 3.
Výsledok: Bromid hlinitý má vzorec AlBr3
