Kovy majú veľmi odlišné zloženie v porovnaní s ostatnými zlúčeninami. Za bežných podmienok sa (okrem ortuti) vyskytujú v tuhom skupenstve. V tomto kryštále je jeden atóm kovu obklopený ďalšími 8 - 12 atómmi (pre štruktúru je charakteristické najtesnejšie usporiadanie atómov). Na to, že je to rozdielna väzba poukazujú fyzikálne vlastnosti kovov (lesk, kujnosť, ťažnosť, el. vodivosť...). Táto ich väzba sa nazýva kovová väzba. Je to krajný prípad kovalentnej nepolárnej väzby.

Zjednodušene: v štruktúre kovu atómy strácajú zo svojej valenčnej vrstvy e- a stávajú sa kladne nabitými časticami. Tieto e- potom vytvárajú nové energetické hladiny (nazývame: polycentrické molekulové orbitaly) a tie sa rozprestierajú po celej kryštálovej štruktúre a vytvárajú energetické pásy. Sú to vlastne množstvo rovnomerne rozložených nabitých iónov a okolo nich sa pohybujú po celom kove elektróny. Kov je pevný vďaka pôsobeniu veľkých príťažlivých síl medzi iónmi a e.

Energetické pásy vznikajú lineárnou kombináciou orbitalov (s, p, d, f ). Pás s nižšou energiou obsadzujú valenčné e- a preto sa volá valenčný pás. Pás s vyššou energiou, ale bez e- sa nazýva vodivostný pás. Na základe týchto pásov sa dá vysvetliť aj vodivosť látok (vodiče, polovodiče, izolátory) -
Ak sa valenčný pás prekrýva s vodivostným (vodiče), tak umožňuje volný prechod e- z jedného do druhého (látka vedie el. prúd).

Látky , ktoré majú vzdialený vodivosť. pás od valenčného, do 3 eV (rozdiel energií medzi nimy) sa nazývajú polovodiče. Na to aby viedli el. prúd je potrebné dodať nejakú energiu (teplo, svetlo..) aby elektróny vo valenčnom páse prekonali zakázaný pás (pás medzi vod. a val. pásom).

Izolátory niesu kovy a nevedú el. prúd, lebo majú veľmi veľký zakázaný pás (rozdiel E viac ako 3 eV) na jeho prekonanie by bolo treba dodať veľmi veľa energie (napr. SiO2, polyetylén).