Ničivé počasie
Hoci väčšina búrok je neškodná, veľká búrka môže vyvolať silný vietor, prudký dážď, blesky a krupobitie. V r. 1986 búrka v Gopalganj v Indii spôsobila lejak krúp s hmotnosťou 1 kg, ktoré usmrtili za niekoľko sekúnd 100 ľudí. Odhaduje sa, že blesky ročne zabijú 200 ľudí a založia viac ako 20 000 požiarov. Ak búrka spôsobí silní ťah vzduchu smerom nahor, vzniká tornádo.
Búrkam niekedy hovoríme elektrické. Nastávajú vtedy, keď dažďové kvapky a krúpy narazia do seba a vytvoria v oblaku elektrický výboj. Elektrický výboj preskočí z ovzdušia na zem alebo na iné blízke oblaky. Vzduch sa silno a rýchlo rozpína, čo spôsobuje ranu ako pri výbuchu (hrom) a záblesk (blesk). Svetlo sa šíri rýchlejšie ako zvuk, a tak blesk vidíte skôr ako počujete hrom. Vzdialenosť búrky zistíme tak, že spočítame sekundy od chvíle, keď uzrieme blesk, do chvíle, kým nezahrmí. Potom vydelíme počet sekúnd tromi, a tak dostaneme vzdialenosť búrky v kilometroch.
Hurikány, tajfúny a cyklóny sú názvy tropických vírivých búrok. Vznikajú, keď vzduch stúpa nad teplými tropickými moriami a zároveň začína rotovať. Zatiaľ však nevieme, čo ich spôsobuje. Väčšina tropických búrok vzniká v Tichomorí a potom sa preženie nad Filipínami, Hong Kongom, Čínou a Japonskom. Niekedy sa vyskytujú aj v severnej Austrálii a južnej časti USA. Tropické búrky sú obyčajne 500 km široké a majú rýchlosť okolo 15 km/h. Stred búrky zvaný oko je pokojný, ale okolo neho krúžia rýchle vetry. Vietor na okraji búrky môže mať rýchlosť vyše 120 km/h a dokáže zničiť budovy. Sprevádza ho prudký lejak, ktorý spôsobuje záplavy.
Tornádo je vzdušný vír obyčajne široký 0,5 km. V jeho strede je veľmi nízky atmosferický tlak, ktorý spôsobuje, že tornádo vťahuje do seba všetky predmety na ceste, ktorou prechádza. Tornáda sa pohybujú rýchlosťou okolo 400 km/h a obyčajne zanikajú po 20 kilometroch. Tornáda sa najčastejšie vyskytujú v Austrálii a v USA, kde ich niekedy nazývajú twisters (veterná smršť). Vznikajú počas letných búrok.
Vietor vanúci rýchlosťou väčšou než 63 km/h nazývame víchrica. Víchrice vznikajú, keď vetry vanú cez oceány alebo rozsiahle rovinaté oblasti zeme. V pobrežných oblastiach spôsobujú víchrice vlny a záplavy. Slaná voda zo záplav je príčinou toho, že na zemi blízko pobrežia nie je možné niekoľko rokov nič pestovať. Vietor môže nadobudnúť silu víchrice, ak prechádza údolím alebo medzi vysokými budovami. Toto sa nazýva lievikovitý efekt.
V mnohých častiach sveta sa dá predpovedať, koľko každý mesiac naprší. Ak naprší oveľa menej, ako sa predpokladalo, nastáva obdobie sucha. Sucho môže byť katastrofálne v tých oblastiach sveta, kde prší nepravidelne, ako sú India, časti Afriky a stredná Austrália.
