Rafinácia tukov a olejov

Surový tuk (olej) obsahuje okrem tukovej zložky rôzne znečisťujúce látky (bielkoviny, mastné kyseliny, farbivá, vodu), ktoré znehodnocujú ich kvalitu a odstraňujú sa rafináciou.

Tá môže byť:

- fyzikálna (filtrácia, odstreďovanie, adsorpcia, dezodorácia), pomocou nej sa odstraňujú mechanické nečistoty, farbivá a zapáchajúce látky, ktoré sa napr. zachytia adsorpciou na aktívnom uhlí, bieliacej hlinke,

- chemická

– kyslá rafinácia – uskutočňuje sa koncentrovanou kyselinou sírovou, ktorá sa pridáva do oleja pri teplote 15 – 20 0C, ktorá mineralizuje všetky nečistoty. Olej sa potom premýva horúcou vodou.

- zásaditá rafinácia – používa sa na odstránenie voľných mastných kyselín, ktoré zapríčiňujú zápach a nepríjemnú chuť tukov a olejov pomocou NaOH. Vplyvom týchto látok sa tvorí sodné mydlo, ktoré sa v podobe šupiniek usadí na dne, potom sa tuk prepiera horúcou vodou, aby sa odstránili zvyšky mydla.

Tuky určené na potravinárske účely sa čistia dezodoráciou – ide o odstraňovanie látok, ktoré pôsobia nepríjemne na chuťové a čuchové orgány. Ide najmä o aldehydy a ketóny a nižšie mastné kyseliny. Tuk sa pri nej zahrieva na 150 – 180 oC a preháňa prúdom prehriatej vodnej pary pri zníženom tlaku.

Stužovanie tukov

Je premena rastlinného oleja na tuk s konzistenciou akú má maslo alebo masť. Uskutočňuje sa katalytickou hydrogenáciou – nasycovaním zvyškov nenasýtených mastných kyselín v mieste dvojitej väzby vodíkom (nasýtenie dvojitých väzieb kyselinových radikálov vodíkom).

Čím viac sa dvojitých väzieb nasýti, tým väčší bod topenia má vzniknutý tuk. Ide teda o čiastočnú hydrogenáciu, aby stužený tuk bol ľahko stráviteľný a mal teplotu topenia 30 – 35 oC (technické tuky majú teplotu topenia 36 – 42 oC).
 
Ako katalyzátor sa využíva práškový nikel, ktorý sa mieša do oleja v podobe NiCO3.

Pred stužovaním sa olej prečistí a následne hydrogenuje pri teplote 180 – 210 oC. Na stužovanie sa používajú valcové autoklávy, v dolnej časti sa zužujú a vykurujú vodnou parou. Vodík prúdi do spodnej časti autoklávu a zhora rozstrekuje olej. Po hydrogenácii sa tuk prefiltruje a dezodoruje.

Stužené tuky sa používajú na výrobu pokrmových tukov, na výrobu mydla a atď.

Výroba mydla

Mydlá sú soľné alebo draselné soli vyšších mastných kyselín. Vyrábajú sa zmydelnením tukov a olejov za použitia NaOH, Na2 CO3 , K2 CO3 (soľné mydlo je tvrdé, draselné mazľavé). Ak chceme dosiahnuť čo najlepšie vlastnosti mydla, zmydelňujeme naraz dve alebo viac surovín.

Zmydelňovanie prebieha vo veľkých otvorených kotloch, kde sa zohrievajú a miešajú parou, kým sa všetky suroviny nezmydelnia ––> teplý spôsob zmydelnenia. Po niekoľkých hodinách sa tuková emulzia pôsobením hydroxidu (sodného, draselného) premení na mydlový olej – je to zmes mydla, vody, glycerolu, solí a nečistôt. Následne sa do toho pridáva NaCl, čím sa vytvoria 2 vrstvy – mydlový koláč a kvapalná vrstva, z ktorej sa získava glycerol. Surové mydlo sa rozvarí vodou, lisuje a nechá vychladnúť, následne rozreže na kúsky jadrového mydla.

Toaletné mydlo sa vyrába z jadrového mydla, mydlo sa postrúha, suší, mieša s voňavkami, farbí a lisuje do rôznych tvarov. Čistiaci účinok má mydlo v mäkkej vode, v tvrdej vode sa mydlo zráža (vznikajú ťažko rozpustné vápenato – horečnaté mydlá).