Výrobky silikátového priemyslu sa delia na nasledovné skupiny:

maltoviny (cement, vápno),
hrubá keramika (tehliarske výrobky),
jemná keramika (hrnčiarsek výrobky, porcelán),
sklo a smalty.

MALTOVINY

- maltoviny (stavebné spojivá) sú látky, ktoré zmiešané s vodou a s vhodnými prísadami vytvoria riedku masu schopnú tuhnúť a tvrdnúť.

Maltoviny, ktoré tuhnú len za prítomnosti vzduchu sa nazývajú nehydraulické, maltoviny, ktoré tuhnú aj pod vodou sa nazývajú hydraulické.

Patrí sem:

1. pálené vápno

CaCO3 ––––> CaO + CO2

- podstatnou zložkou je CaO, ktorý sa pripravuje vypaľovaním vápenca (CaCO3). Pyrolýza je vlastne tepelné štiepenie látok bez katalyzátorov pri vysokej teplote, ktorá je nevyhnutná na prekonanie energie chemických väzieb medzi prvkami. Reakcia je vratná a urýchľuje sa odvádzaním CO2. Vápenec má byť v kusoch veľkých 10 – 15 cm, aby sa dobre prepálil. Ak by sa zmiešali rôzne veľké častice, mohlo by dôjsť k nedopáleniu veľkých kusov a k prepáleniu menších kusov, čo by malo za následok stratu pórovitosti, reaktivity vápna a zťaženiu hydratácie.

Z čistých vysoko percentných vápencov sa získava vzdušné vápno (obsahuje vyše 90% CaO, obyčajné vápno do 90%), z hlinitých vápencov vzniká hydraulické vápno. Vápenec sa vypaľuje v šachtových alebo kruhových peciach. Šachtová pec – je 20 až 25 m vysoká, s priemerom 3 m vymurovaná zo šamotového materiálu a so silným oceľovým plášťom. Vápenec a palivo sa do nej navážajú zhora, vápno sa odoberá zdola. Vykurujú sa koksom alebo generátorovým plynom. Vzduch potrebný na horenie vystupuje spodkom a predhrieva sa pri prechode cez vypálené vápno, ktoré sa takto ochladzuje (na 100 kg vápna sa spotrebuje 8 až 10 kg koksu).

Kruhová pec – získava sa v nej najväčší podiel vápna, pec má šamotovú vymurovku a väčšie odťahy plynov, z toho dôvodu má aj väčšiu spotrebu paliva.
Rotačná pec – nový spôsob získavania vápna, na vykurovanie sa používa plyn alebo olej.

2. hasené vápno (hydraulické)

CaO + H2O ––––> Ca(OH)2

- pre stavebnícke ciele sa hasí vápno priamo vodou na stavenisku, alebo v továrňach na maltu, v tzv. maltovniach. Malta pripravená zo vzdušného vápna tuhne len na vzduchu, malta z hydraulického vápna tuhne aj bez prístupu vzduchu a zvyšuje svoju pevnosť aj pod vodou. Tuhnutie a tvrdnutie malty sa urýchľuje tak, že v novostavbách sa nechá horieť koks v otvorených železných košoch. Unikajúci oxid uhličitý reaguje s hydroxidom vápenatým na uhličitan, voda sa teplom vyparuje a murivo vysychá.

Ca(OH)2 + CO2 ––––> CaCO3 + H2 O

CEMENT

- je práškové stavebné spojivo, získané jemným rozomletím kremičitanov a hlinitanov. Základom je kremičitan dvojvápenatý a kremičitan trojvápenatý (3CaO . SiO2). Používajú sa v stavebníctve a tiež v energetike na zatienenie atómových reaktorov alebo miestností, v ktorých sa nachádza rádioaktívny materiál.

Patrí sem portlandský cement – vyrába sa z vápenca a hliny, podiel vápenca je 75%.
Hlinitanové cementy – ich podstatou je hlinitan vápenatý, vyrábajú sa z bauxitu a vápna vo vysokých peciach buď spekaním alebo tavením.