Surovinou pri výrobe repného cukru je cukrová repa. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vyrastú zo semena zelené časti rastliny a koreň. V druhom roku repa kvitne a po dozretí dáva semená. Surovinou pre cukrovary sú korene vyrastené v prvom roku. Zberajú sa zvyčajne koncom septembra alebo koncom októbra.
V cukrovej repe alebo cukrovej trstine vzniká sacharóza zložitými chemickými reakciami, kt. súhrne nazývame fotosyntetická asimilácia. Rastlina pritom viaže za katalytického účinku zeleného listového farbiva – chlorofylu – oxid uhličitý a vodu. Chlorofyl má tiež schopnosť pohlcovať energiu potrebnú na viazanie oxidu uhličitého. Samotný dej je zložitý, no celkom isto vzniká glukóza, kt. sa v živom tele rastlín mení na iné zlúčeniny, v tomto prípade na sacharózu. V cukrovej repe sa sacharóza ukladá v koreňoch, kde je zásobnou látkou. Obsah sacharózy v cukrovej repe sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 20 %.
Celý výrobný postup možno rozdeliť na dve fázy:
a)výroba surového cukru,
b)rafinácia surového cukru.
Výroba surového cukru
Očistená cukrová repa sa dopravuje do cukrovaru, kde sa uskladňuje v repných jamách, uprostred ktorých je kanál s tečúcou vodou. Kanál je pokrytý plechmi, na ktorých je uložená repa. Keď je to potrebné, plechy sa postupne odstraňujú a repa padá do prúdiacej vody, ktorá ju unáša do závodu. Z konca splavného kanála sa dostáva repa repným kolesom do práčky, v ktorej sa zbaví nečistôt a na sitách aj vody. Zo sít vypadáva do repného výťahu, ktorým sa dopravuje na automatické váhy.
Z repy sa získava cukor (sacharóza) vylúhovaním vodou. Aby sa uľahčilo vylúhovanie cukru, reže sa repa na rezačke na rezky. Rezačka je plechový bubon, v ktorom na vertikálnom hriadeli je oceľovoliatinová platňa s nožmi. Nože musia byť ostré, aby rezky boli dlhé (18 až 25 mm), hladké a nie tenšie ako 0,5 mm. Z rezačky sa rezky dopravujú do difuzérov.
Cukrová šťava sa získava z bunkovej šťavy difúziou. Aby difúzia mohla prebiehať, treba umŕtviť protoplazmu. Živá protoplazma totiž prepúšťa cez bunkovú stenu vodu, ale neprepúšťa sacharózu. V podstate poznáme dva spôsoby difúzie, a to diskontinuálny a kontinuálny spôsob.
Diskontinuálny spôsob difúzie charakterizuje to, že počas difúzie ostávajú rezky v pokoji a šťava je v pohybe. Používa sa Robertova difúzna batéria. Difúzia prebieha vo valcovitých nádobách z oceľového plechu, ktoré sú uzavreté vekom. Difuzér sa plní čerstvými rezkami a na rezky sa pôsobí tlakovou vodou. Difuzéry sú navzájom spojené armatúrou (štiavnym potrubím, vodnými ventilmi a pod.) do batérie, ktorá sa skladá zvyčajne zo 16 difuzérov umiestnených v dvoch radoch za sebou tak, že každý člen môže byť prvý a posledný. Čerstvá voda pod tlakom 196,2 kPa sa privádza do difuzéra, v ktorom sú rezky s najmenším obsahom cukru a naopak, šťava, ktorá už obsahuje veľa cukru, privádza sa na čerstvé rezky. Difúzny proces musí prebiehať tak, aby obsah cukru vo vysladených rezkoch bol čo najmenší. Táto difúzia v súčasnosti nevyhovuje požiadavkám zvyšovania produktivity práce, pretože je tu veľa ručnej práce. Chyba však nie je v princípe difúzie, ale v jej technickej realizácii, lebo difúzna batéria pracuje pretržite – diskontinuálne.
Kontinuálny spôsob difúzie charakterizuje to, že počas difúzie sa rezky pohybujú proti prúdu repnej šťavy, resp. vody. rezky vstupujú do difúzneho zariadenia v miestach, kde sa odťahuje sladká šťava. Z druhej strany sa odvádzajú vysladené rezky a súčasne sa privádza voda. Poznáme kontinuálne difúzne zariadenia vertikálne (vežové) alebo horizontálne.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie