referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Pôda a voda
Dátum pridania: 24.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: piskotka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 293
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 
Čo je to pôda?

Či ide o černozem, červenozem, hnedozem alebo žltozem, či tvoria mocnú vrstvu alebo tenkú vrstvu skalného položia, pôda je všade zložitou substanciou. Jej základom sú vždy zvetrané alebo erodované úlomky hornín – íly, silty a piesky. Avšak tieto zložky sa stávajú pôdou len za predpokladu, že sa spájajú s organickými materiálmi, odumretými či tlejúcimi zbytkami flóry a fauny. Dôležitou súčasťou pôdy je i voda, ktorej veľmi tenká vrstva prilieha k nespočetným drobným úlomkom hornín, a vzduch, ktorý zaplňuje voľné priestory medzi nimi.

Pôda nie je ani zďaleka sterilná, kypí v nej život, zvlášť v jej vrchných vrstvách. Niektoré formy života sú priamo pozorovateľné. Pôdou sa prepletajú korene rastlín, prevŕtavajú ju dážďovky, hmyz, krtkovia a ďalšie živočíchy. Väčšina jej obyvateľov je však neviditeľná. V každom hektáre životodarnej pôdy totiž nájdeme celé kilometre podhubia, sto milióny baktérií plno ďalších mikroorganizmov.

Odkiaľ sa pôda berie?

Život na Zemi so svojím nekonečným kolobehom rastu a odumierania by nebol možný bez bohatej pôdnej vrstvy našej planéty. Pôda je totiž laboratóriom, kde sa minerály stávajú potravou pre živé rastliny a odumierajúce rastlinné i živočíšne organizmy sa rozkladajú na živiny, aby na nich mohli opäť žiť a rásť nové rastliny.

Nie vždy však mala planéta svoju pôdnu vrstvu. Po milióny rokov bol jej povrch len holou skalou, ktorá postupne zvetrávala. Opakovaným zamŕzaním a roztápaním sa hornina rozťahovala a zmršťovala, praskala a rozkladalo ju chemické zvetrávanie. Rozrušoval ju vietor a voda a tie potom prenášali zvetraný materiál z miesta na miesto. Aj pomaly sa pohybujúce ľadovce horninu drvili, brúsili a mleli na jemné častice. Nakoniec sa objavili a uchytili suchozemské rastliny. Niektoré sa ujali priamo na holých skalách, iné na jej vrstve tvorenej nahromadenou zvetralinou. Tak žili a umierali celé generácie rastlín a ich pozostatky sa stávali súčasťou neživej masy nerastných častíc a postupne ju pretvárali v zázračne životodarnú pôdu.

Vzniká pôda i dnes?

Pôda stále vzniká a zaniká. Odnáša ju vietor a voda a väčšia časť odviatych a odplavených častíc končí v mori, kde sa po miliónoch rokov znovu konsoliduje ako hornina. Vznikajú nové pohoria a sú znovu vystavené útokom zvetrávania a erózie. Skaly sa drobia a ich úlomky sa stávajú východzím materiálom pre opätovné vytváranie pôdy.

I keď ide o proces veľmi pomalý, môžeme vznik pôdy v malom meradle pozorovať priamo.

Na holých skalných vyvýšeninách sa ako prvé a občas i ako jediné rastliny uchytávajú odolné porasty lišajníkov. Tieto podivné primitívne rastliny ku svojmu životu nepotrebujú pôdu. Vytvárajú kyseliny, a tými skutočne napomáhajú rozkladať horninový povrch.

V rôznych priehlbinách sa môžu zhromažďovať zvetrané úlomky hornín a odumreté zbytky lišajníkov. Tam sa skoro zachytí mach a i jeho tlejúce pozostatky sa nakoniec zapojujú do pôdotvorného procesu. V miestach, kde sa nakopí dostatok zvetralín, začne rast plevel a možno i nejaký ten ker. Behom času vznikne na mieste niekdajšie pusté skaly znateľná vrstva pôdy.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.