Význam slnečného žiarenia pre život na zemi

VÝZNAM SLNEČNÉHO ŽIARENIA PRE ŽIVOT NA ZEMI

Fotosyntéza‚za prebieha výlučne v zelených rastlinách, kde sa oxid uhličitý a voda účinkom slnečného Žiarenia a za účasti chlorofylu mení na glukózu a kyslík. Pretože je na fofosyntézu poterbná energia slnečného žiarenia, fotosyntéza je endotermická reakcia. Teplo sa pri nej spotrebúva. Pri fotosyntéze sa teda energia slnečného žiarenia mení na energiu produktov.

Glukóza sa v rastlinách mení zložitými reakciami na ďaľšie látky ako sú tuky, bielkoviny a zložitejšie sacharidy. Tieto látky sa ako potrava dostávajú do živočíšnych tiel. Tam sa znovu zložitejšími chemickými reakciami menia až na glukózu, ktorá v tkanive organizmu reaguje s kyslíkom zo vzduchu. Je to exotermická reakcia nazývaná dýchanie. Energia uvoľňujúca sa pri dýchaní umožňuje v tele živočíchov viacero iných endotermických reakcií a zabezpečuje teplotu organizmov, ako aj ich schopnosť konať prácu. Pri dýchaní, fotosyntéze ako aj mnohých iných ďaľších komplikovaných chemických reakciách nastáva výmena energie medzi organizmami, Slnkom a ich okolím.

Za určitých podmienok vzniklo zo zelených rastlín počas mnoho miliónov rokov uhlie. Ropa a zemný plyn vznikli drobných morských živočíchov, čiže planktónu. Treba pripomenúť, že planktón sa živí morskými riasami. Teda ani vznik ropy a ani uhlia by nebol možný bez slnečnej energie, pomocou ktorej by na Zemi nemohla prebiehať najdôležitejšia endotermická chemická reakcia – fotosyntéza. Energia uvoľnená pri horení plynu, ropy či uhlia je teda obrazne povedané „slnečná energia nahromadená v týchto palivách za celý život najmenej niekoľko miliónov rokov starej rastliny“, z ktorej toto palivo je. Tieto látky nazývame prírodné palivá a sú slále najpoužívanejšími zdrojmi energie.

To, ako je slnečné žiarenie dôležité si môžeme povedať aj na príklade. Dajme tomu, že by zrazu z ničoho noč prestalo svietiť Slnko. Život na Zemi by chvíľu prebiehal ako počas noci, ale potom by začali postupne vymierať rastliny, ktoré potrebujú k životu syntetizovať. Potom by prišiel na rad bylinožravce, ktoré sú bez rastlín stratené. Bez bylinožravcov sú stratené mäsožravce. Najdlhšie by na Zemi vydržal asi hmyz. Jeho najznámejším zástupcom je mucha. Určite ste si pri odháňaní nejakej muchy povedali, že tá snáď prežije všade. Ale nie je tomu tak. Muchy sa živia mŕtvymi telami zvierat a inými produktami rastlín a živočíchov, lenže rastliny už neexistujú.

Nejaký čas by im síce trvalo spotrebovať telá živočíchov, ale tie by sa určite niekedy, skôr či neskôr spotrebovali. A to by bol koniec života na Zemi. Umrelo by všetko, dokonca aj tie organizmy, ktoré sú schopné prežiť aj rádioaktívne žiarenie – šváby.