ŽELEZO
Ferrum – Fe
Charakteristika:
Železo je čiernosivý kov. Je to najznámejší kov, ktorý bol pre človeka už v pradávnych dobách veľmi užitočný. Slovo železo pochádza z praslovančiny.
Železo je po kyslíku, kremíku a hliníku najrozšírenejší prvok zemskej kôry.
Výroba železa je v súčasnosti základným článkom priemyslu technicky vyspelých štátov. Vyrába sa vo vysokej peci, čo je kužeľovitá veža zo žiaruvzdorných tehál. Skladá sa z ústia, ktoré sa striedavo plní vrstvami koksu a železnej rudy s prísadou troskotvorných látok. Ruda pomaly klesá šachtou k rozporu , kde sa píšťalami vháňa vzduch. Vytavené železo sa hromadí v nisteji, kde na ňom pláva troska, ktorá ho chráni pred okysličením. Troska plynule odteká, surové železo sa vypúšťa do pieskových foriem, kde tuhne, alebo do panví, v ktorých sa dopravuje na miesto ďalšieho spracovania.
Výskyt:
Zrnká rýdzeho železa sa nachádzajú uzavreté v čadičoch. Geochemici predpokladajú, že spolu s niklom tvorí jadro našej planéty. Človek sa prvýkrát stretol so železom v meteoritoch. Priemerné zloženie železa, ktoré sa nachádza v meteoritoch je 90 % Fe, 8,5 %Ni a 0,5 % Co.
Do zeme sa vracia aj železo spotrebované na výrobu streliva počas vojen. Nemci vystrieľali v prvej svetovej vojne 10 000 000 ton nábojov a granátov.
V prírode sa železo nachádza v týchto železných rudách: hematite, limonite, v magnetite, na Slovensku najmä v siderite. Siderit tu tvorí rozsiahli žilový systém Slovenského rudohoria. Veľké ložiská magnetovca sú vo Švédsku a USA.
Použitie:
Čisté železo sa používa na jadrá transformátorov a elektromagnetov, technické železo - ocele, liatina- ako najbežnejší konštrukčný materiál v každej oblasti ľudskej činnosti. Je základom vyspelého strojárskeho a hutníckeho priemyslu na stavbu mostov, továrenských hál, lodí, železníc, ale aj drobných železných predmetov, ako sú sekery, píli, náradia, klince, reťaze a podobne.
Železo je aj významnou zložkou ľudskej stravy, pretože je potrebné na dýchanie.
Zlúčeniny:
Zo zlúčenín železa sú významné najmä síran železnatý, ktorý sa používa na výrobu kamencov, atramentov, na ničenie machu na lúkach, ďalej chlorid železitý, ktorý sa používa vo forme železitej vaty na zastavovanie krvácania pri poranení, lebo zráža bielkoviny.
Zaujímavý je aj pentakarbonyl železa, z ktorého sa vyrába čisté práškové železo. Ako žltkastá kvapalina sa pridáva s názvom motalin do benzínu ako antidetonačný prostriedok.
STRIEBRO
Argentum – Ag
Charakteristika:
Striebro je ušľachtilí, biely, ťažký a kujný kov, je najlepším vodičom elektrického prúdu. Jeho názov pochádza zo Samskritského "argenos", čo znamená jasný. Slovenský názov pochádza z praslovančiny. Striebro je kov známy už z predhistorických dôb. Hlavný význam malo v začiatkoch mincovníctva. Cena striebra sa v rannom stredoveku blížila k cene zlata. Hutnícky sa získava zo striebronosného olova odháňaním, čiže kupeláciou - okysličením olova na oxid olovnatý, ktorý sa z povrchu čistého striebra sťahuje. Existuje mnoho iných spôsobov oddeľovania striebra od olova - patinsonovanie, parkesovanie. Rýdze striebro sa odlieva do tehál.
Výskyt:
V staroveku sa ťažilo v stredomorí, v stredoveku sa jeho ťažba presúva do strednej Európy - u nás v Kremnici, v Banskej Štiavnici. Striebro sa tu nachádza jednak rýdze, častejšie však v zlúčeninách, napr. argentit - sulfid strieborný.
V novoveku sa ťažba presúva do Ameriky a Austrálie. Veľké ložiská sú aj na Urale.
Použitie:
V súčasnosti má striebro charakter spotrebného kovu. Zo zliatin s meďou sa vyrábajú šperky, príbory a podobne. Striebria sa zrkadlá, termosky, aby odrážali tepelné lúče. Jeho dobrá tepelná elektrická vodivosť sa využíva v elektropriemysle.
Zlúčeniny:
Pôsobením stôp sírovodíka zo vzduchu strieborné predmety černejú sulfidom strieborným. Vo fotografickom priemysle sa používajú chlorid strieborný a bromid strieborný. Dusičňanom strieborným sa vypaľujú bradavice a hnisavé rany. Hoci je striebro známe viac ako 5000 rokov, niektoré jeho zlúčeniny boli pripravené len nedávno.
ZLATO
Aurum – Au
Charakteristika:
Zlato je na vzduchu stály, žltý, lesklý kov. Je najkujnejší zo všetkých kovov, má najväčšiu ťažnosť. Z 1 kg možno vytiahnuť drôtik dlhý 3 km. Má názov rannej zory - auróry. Zlato sa stalo výmenným obchodným prostriedkom a symbolom moci a bohatstva.
Výskyt:
Odhaduje sa , že v zemskej kôre je 0,005 g zlata na tonu horniny. Vyskytuje sa najčastejšie rýdze v podobe plieškov, vláskov alebo zrniek. Najväčšie balvany zlata vydali povestné náleziská v Klondiku - až 112kg ťažké. Zlato sa nachádza aj v sulfidoch olovených a strieborných rudách, teluridoch a calavarite.
Použitie:
Pozlátkom sa zlatia písmená na väzbách kníh, rámy obrazov, porcelán a sklo. Klenotníci zhotovujú šperky, razili sa mince. Hodnota zlata sa vyjadruje v karátoch. V súčasnosti sa osvedčuje v elektronike a používa sa vo výstroji kozmonautov.
Zlúčeniny:
Z chloridu zlatitého sa prídavkom chloridu cínatého vyredukuje koloidné zlato. Farbí sa ním sklo na rubínovo.
