Vyspelý svet potrebuje obrovské množstvo energie nielen na zabezpečovanie tepla, svetla, osobnej a nákladnej dopravy, ale aj na pohon rozličných zariadení a podporu poľnohospodárstva. Máme však dostatočné energetické zdroje?

PÔVOD ENERGIE
Väčšina našej energie pochádza sa Slnka, ktoré je zdrojom viac než 99% celkovej energie prichádzajúcej na povrch Zeme. Zvyšok tvorí teplo zemského vnútra (0,02%), tzv. geotermálna energia, a prílivová energia, ktorá je dôsledkom príťažlivosti Mesiaca a Slnka (0,01%). Množstvo energie, ktoré dodáva Slnko Zemi, je obrovská , zodpovedá nepretržitej práci 178 miliónov veľkých elektrárni. Využiteľný je iba zlomok tejto energie, asi 30% sa rozptýli späť do atmosféry. Väčšina zvyšnej energie ohrieva vzduch a uniká (47%) alebo sa využíva v kolobehu vody (23%). Iba 0,06% využívajú rastliny na fotosyntézu.
Len nepatrnú časť slnečnej energie využívame priamo. Slnečné články vytvorili začiatkom 90. Rokov iba 0,01% svetovej energie. Väčšina energie sa získava z fosílnych palív- uhlie, ropy a zemného plynu, ktoré vznikli v dávnych časoch premenou rastlinných zvyškov. Nahradenie fosílnych palív by trvalo mnoho miliónov rokov, preto sa tieto zdroje označujú ako neobnoviteľné.

ENERGETICKÁ KRÍZA
Predpokladá sa, že pri súčasnej spotrebe energie sa zásoby ropy vyčerpajú v priebehu 30 rokov. Uhlie vydržia len na 170 rokov,.
Okrem toho stúpajúca spotreba energie nepriaznivo ovplyvňuje životné prostredie .
Spaľovanie veľkého objemu uhlia silne znečisťuje ovzdušie a spôsobuje globálne otepľovanie, výstavba hydroelektrárne často prináša zatopenie poľnohospodárskych oblastí a navyše vážne ohrozuje pôvodné ekosystémy.

UHLIE
V 19. Storočí bolo najvýznamnejším palivom- poháňalo rozmáhajúci sa priemysel a vyhrievalo ľudské obydlia. I dnes sa spotrebuje veľké množstvo uhlie, najmä v krajinách ako napr. Čína, ktorí majú dostatočné zásoby uhlia. Asi polovica vyťaženého uhlia sa spáli v elektrárniach, štvrtina sa spotrebuje na výrobe ocele a zvyšok na využije na kúrenie.
Uhlie vzniklo premenou, zuhoľnatením rastlinných zvyškov z obdobia karbónu pred 300 miliónmi rokov. Odumreté rastliny sa hromadili v močiaroch, kde ich príkrilo bahno. časom klesali čoraz hlbšie, tlak ich stlačil na pevnú hmotu a pôsobením tepla sa za dlhé obdobie zmenili na uhlie.
Rozlišujeme tri hlavné druhy uhlia. Lignit a hnedé uhlie sú uložené tesne pod povrchom a často sa dajú ťažiť z povrchových baní.