Atómové jadro

- skladá sa z protónov p+ - častice s kladným nábojom, ktorých počet v jadre udáva protónové číslo Z
- z neutrónov n0 – častíc bez náboja, ktorých počet v jadre udáva neutrónové číslo N
- protóny + neutróny = nukleóny, ich počet v jadre udáva nukleónové číslo A
- látky zložené z atómov, ktorých jadrá majú rovnaké protónové číslo, rovnaké neutrónové číslo, teda aj rovnaké nukleónové číslo sa nazývajú nuklidy.
- atómy s rovnakým počtom protónov, ale s rôznym počtom neutrónov sa nazývajú izotopy. Izotopy 1 prvku sa líšia iba fyzikálnymi vlastnosťami, napr. atómovou hmotnosťou.

Elektrónový obal

-tvoria ho elektróny – častice so záporným nábojom, ktoré kompenzujú kladný náboj jadra. Ich počet v elektricky neutrálnom atóme sa zhoduje s počtom protónov v jadre.

Stavba elektrónového obalu

-elektrónová hustota – je hodnota pravdepodobnosti výskytu elektrónu v danom mieste. Oblasti s najvyššou elektrónovou hustotou sa nazývajú orbitály.
-orbitály charakterizujú 3 kvantové čísla. Ich kombináciami môžeme popísať ľubovolný orbitál v elektrónovom obale.
-rozlišujeme orbitály s, p, d, a f
-orbitál s je guľovo symetrický (pre dané n existuje len 1 orbitál s)
-orbitál p má 3 možné priestorové orientácie (pre dané n existujú 3 orbitály p)
-orbitál d má 5 možných priestorových orientácií
-orbitál f má 7 možných priestorových orientácií
-elektróny s rovnakým hlavným i vedľajším kvantovým číslom tvoria podvrstvu, majú rovnakú energiu a líšia sa iba magnetickým kvantovým číslom. Orbitály s rovnakým hlavným a vedľajším kvantovým číslom sa nazývajú degenerované orbitály.

Elektrónová konfigurácia atómu

-popisuje obsadenie atómových orbitálov elektrónmi. Na ich znázornenie používame rámčekové diagramy, kde elektróny označujeme šípkami
- pre zapĺňanie elektrónového obalu elektrónmi platia urč. pravidlá:
Pauliho princíp – v atóme nemôžu existovať elektróny, ktoré by mali všetky 4 kvantové čísla zhodné, musia sa líšiť aspoň spinovým kvantovým číslom, v každom orbitále môžu byť najviac 2 elektróny, a preto:
-na hladine s môžu byť najviac 2 elektróny
-na p najviac 6
-na d najviac 10
-na f najviac 14

Hundovo pravidlo – orbitály s rovnakou energiou (degenerované) sa obsadzujú najprv všetky 1 elektrónom s rovnakým spinovým číslom, až potom sa dopľňajú druhým elektrónom s opačným spinom.

Výstavbový princíp – orbitály s nižšou en. sa zapĺňajú skôr než orbitály s vyššou en., najprv sa zapĺňajú orbitály s menším súčtom n+l, v prípade rovnosti súčtu sa obsadzujú najprv orbitály s menším n, tomu zodpovedá poradie: 1s ,2s ,2p ,3s ,3p ,4s, 3d, 4p, 5s, 4d, 5p, 6s, 4f, 5d, 6p

-elektróny nachádzajúce sa v najvyššej energetickej hladine – valenčnej vrstve - sa nazývajú valenčné elektróny. Určujú chem. vlastnosti atómu prvku.
-uvedené pravidlá platia pre el. konfiguráciu atómu v základnom stave, t.j. stave s najnižšou energiou. Dodaním en. sa atóm dostane do exitovaného stavu a 1 alebo viac valenčných elektrónov prejde na najvyššiu energetickú hladinu. Ide o exitáciu.
-ionizácia – proces, pri ktorom sa dodaním dostatočnej energie odtrhne 1 alebo postupne viac elektrónov z obalu atómu a z elektroneutrálneho atómu vznikne kladne nabitý ión – katión. Energia potrebná na odtrhnutie elektrónu od atómu sa nazýva ionizačná energia. Elektróny sa po odtrhnutí môžu spojiť s inou dovtedy neutrálnou časticou a vznikne anión. Energia uvoľnená pri vzniku aniónu z atómu v plynnom stave sa nazýva elektrónová afinita.