-za ideálny plyn môžeme považovať veľmi zriedený plyn, zanedbávame vlastný objem plynu, ideálny plyn je dokonale stlačiteľný
-stavová rovnica – vyjadruje vzťah medzi stavovými veličinami v určitom rovnovážnom stave plynu
->stavové rovnice ideálneho plynu – p.V = N. k. T , p.V = n. Rm. T , p.V = Rm. T. /Rm- mol. plyn. konštanta/
->základná rovnica pre tlak ideálneho plynu – p = m. vk.

Deje v ideálnom plyne

- v ideálnom plyne prebieha dej, ak sa mení aspoň jedna stavová veličina
- stavová rovnica pre reálny plyn – Rm. T = ( p + --- ). ( Vm – b )
- pre reálny plyn platí stavová rovnica za použitia Van der Waalsovej sily
- musí sa brať do úvahy vlastný objem plynu a pôsobenie molekúl príťažlivými silami
- reálny plyn - má na rozdiel od plynu ideálneho aj viskozitu, teda vnútorný mechanický odpor a nedá sa úplne stlačiť. Dvojatómové molekuly plynov - H2, O2, N2, atď.

Tlak pár nad kvapalinou

Kvapalina v uzavretej nádobe sa vyparuje dovtedy, kým sa nedosiahne nasýtený tlak pár. Dosiahol sa stav rovnováhy medzi kvapalnou fázou a jej parami (plynnou fázou). Je to príklad fázovej rovnováhy. Tlak nasýtených pár vzrastá s teplotou. Pozri obrázok a tabuľku. Tlak nasýtených pár rastie. Pri 374,15 °C dosiahne 22,14 MPa. Nad touto tzv. kritickou teplotou už zanikajú dve samostatné fázy (kvapalná voda a nasýtená para) a existuje len jediná fáza.

Var kvapaliny

Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary , ktoré zväčšujú svoj objem a vystupujú na voľný povrch kvapaliny. Tento prípad vyparovania nazývame var. Pri vare sa kvapalina vyparuje nielen na povrchu ale aj vnútri.

Vyparovanie - premena kvapaliny na paru, na rozdiel od topenia prebieha vyparovanie z voľného povrchu kvapaliny pri každej teplote
Kondenzácia (kvapalenenie) - opačný dej k vyparovaniu
Vodíkové väzby v kvapalinách a v kryštalických látkach – vyskytujú sa v zlúčeninách vodíka s prvkom s vysokou elektronegativitou a neväzbovým elektrónovým párom(F, O, N) , kde atóm vodíka 1 molekuly tvorí slabú väzbu s voľným elektrónovým párom elektronegatívnejšieho prvku druhej molekuly, vo vzorcoch ju označujeme bodkovaním

-kryštalická látka – pevná látka, ktorá má pravidelné usporiadanie základných častíc (iónov, atómov, molekúl) a vytvára súmerné telesá
-amorfná látka – je pevná látka, ktorej usporiadanie častíc je nepravidelné
-teplota topenia, tuhnutia
-difúzia plynov
-alotropia – kryštalická forma prvkov napr. C kryštalizuje v šesťuholníkovej sústave ako grafit a v kubickej ako diamant
-polymorfia – kryštalická forma v zlúčeninách , napr. CaCO3 (aragonit v kosoštvorcovej sústave alebo kalcit v trojuholníkovej sústave)
-stavové veličiny charakterizujúce plyn v rovnovážnom stave
-typ väzieb v dvojatómových molekulách plynov
-typ väzieb medzi molekulami kvapalín
-štruktúra iónových kryštálov – sa skladá z iónov, každý je obklopený čo najväčším počtom iónov s opačným nábojom, majú typické vlastnosti iónových zlúčenín – sú krehké, majú vysoké teploty topenia, v roztokoch a taveninách vedú el. prúd, napr. NaCl
-atómových kryštálov - sa skladajú z pravidelne usporiadaných kovalentne viazaných atómov, majú vysoké teploty topenia, sú veľmi tvrdé, nerozpustné, v bežných rozpúšťadlách a nevedú el. prúd, napr. diamant
-molekulové kryštály – sa skladajú z pravidelne usporiadaných molekúl navzájom viazaných van der Waalsovými silami alebo vodíkovými mostíkmi, majú nízku teplotu topenia, nevedú el. prúd, napr. jód
-kovová kryštalická mriežka – najtesnejšie usporiadané atómy kovu v kubickej bunke