Maria Sklodowská-Curie

Narodila sa vo Varšave 7. novembra 1867 ako dcéra učiteľa Wladyslawa Sklodowskeho a Bronislawy Boguskej Sklodowskej.

Maria bola už zamladi veľmi dobrou študenkou, školu skončila ako najlepšia žiačka a dostala zlatú medailu za pokusy. Pre nie veľmi vyhovujúce podmienky v Poľsku odišla do Ruska, neskôr v roku 1891 do Paríža. Tu pokračovala vo svojom štúdiu na Sorbonne, kde dostala licenciu na fyziku a matematiku. Stretla Pierra Curie-ho, profesora fyziky a v tom roku sa vzali.

Maria Curie-Sklodowska a jej manžel Pierre nasledovali Becquerela v jeho objave asi po roku od jeho smrti. Výsledky nenechali na seba dlho čakať a boli naozaj bohaté. Maria Curie dospela k záveru, že žiarenie je vlastnosťou samých atómov uránu. V nasledujúcom roku 1908 dokázala, že aj thórium je rádioaktívne a vďaka obrovskému úsiliu pri spracovaní smolinca z Jáchymova a Příbramu manželia Curieovci objavili dva nové rádioaktívne prvky - v júli 1898 polónium a v decembri rádium, no a v poslednom roku minulého storočia žiak M. Curie A. Debierne objavil ďalší rádioaktívny prvok – aktínium.

Manželia Curieovci tiež zistili, že rádioaktívne látky môžu aktivizovať nerádioaktívne a tento jav pomenovali rádioaktívna indukcia. Nebol to jediný termín, ktorého autormi sú Maria a Pierre Curie. Napríklad od Mária Curie pochádza i dnešný názov rádioaktivita. Predtým sa používali názvy "Becquerelove lúče", "uránové žiarenie" a podobne. Po tom čo v r. 1899 nemeckí stredoškolskí učitelia Elster a Geitel vyslovili myšlienku, že pri rádioaktívnych procesoch vlastne dochádza k premene jedného prvku na druhý, Pierre Curie v r. 1903 zaviedol pojem polčas premeny, odvodil zákon poklesu radiácie a dokázal, že pokles nezávisí od vonkajších podmienok.

V r. 1903 E. Rutherford navyše ukázal, že lúče alfa sa v silných poliach odkláňajú (hoci na opačnú stranu než katódové lúče), preto musia predstavovať prúd nabitých častíc. Z merania výchyliek v takýchto poliach zistil, že hmotnosť alfa častíc sa čo do znamienka i veľkosti zhoduje s atómami hélia. Až v roku 1909 sám Rutherford spolu s Roydsom spektroskopicky potvrdili totožnosť alfa častíc s iónmi hélia, keď u nich objavili charakteristickú žltú. V tomto čase Mária Curie dokázala, že nielen lúče beta, ale aj alfa majú korpuskulárnu povahu - spektrálnu čiaru.

Manželia nepoznali účinky radiácie, a preto boli aj oni ožiarení. Radiácia sa pravdepodobne podpísala pod Pierrovu predčasnú smrť, aj keď príčinou bola smrť pri vlakovom nešťastí. Po jeho smrti sa Maria Sklodowska stala 1. ženou-profesorkou na Sorbonnskej univerzite namiesto manžela. Pierre a Maria boli držiteľmi Nobelovej ceny za fyziku, 11. decembra 1911 sa Maria stala jej držiteľkou za chémiu.

Maria zomrela po krátkej chorobe 4. júla, 1934.

Asi najznámejšia žena v oblasti prírodovedy, Maria Sklodowska-Curie je obdivovaná za jej prednosti:

- Bola prvá, čo použila pomenovanie rádioaktivita.
- Bola 1. žena v Európe, ktorá dostala miesto na univerzite.
- V 1903, sa stala 1 ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku.
- V 1911, dostala 2. Nobelovu cenu (teraz za chémiu) za objavenie a oddelenie čistého rádia od jeho prímesí. Bola 1., čo dostala 2 Nobelove ceny.
- Jej dcéra Irena Joliot-Curie taktiež dostala Nobelovu cenu za chémiu (1935).

Jej dcéra Irena o nej napísala biografiu pod názvom Tvrdohlavá Mária, v ktorom opísala jej život, snahu a ciele.