V termochemických rovniciach sa uvádza hodnota reakčného tepla a skupenský stav reaktantov a produktov. Skupenský stav treba uvádzať, lebo hodnota reakčného tepla je pre tú istú látku v rôznom skupenstve odlišná. Reakčné teplo môžeme zapísať mimo chemickej rovnice jako H,alebo ho zahrnúť do chemickej rovnice.


2.4 Termochemické zákony

1.) Hodnota reakčného tepla priamej a spätnej reakcie je rovnaká a líši sa len znamienkom.
2.) Reakčné teplo určitej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel čiastkových reakcií.


2.5 Tepelné javy při rozpúšťaní tuhých látok vo vode

Pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode, sme zistili, že teplo sa môže uvoľňovať alebo pohlcovať. Výsledný tepelný efekt sa rovná súčtu tepelných efektov čiastkových dejov.


3.ZÁKLADY CHEMICKEJ KINETIKY

Chemická kinetika-vedná disciplína, ktorá skúma rýchlosti chemických reakcií a faktory, ktoré ich ovplyvňujú.


3.1Priebeh chemických reakcií

Zrážka častíc je učinná, efektívna a vedie k chemickej reakcii vtedy, ak majú častice dostatočnú kinetickú energiu. Minimálna energia, ktorú musia mať častice, aby po ich zrážke došlo k chemickej reakcii, sa nazýva aktivačná energia. Zrážkou častíc s aktivačnou energiou a energiou väčšou môže dôjsť ku vzniku produktov len vtedy, ak sú častice při zrážke vhodne orientované. Vhodná orientácia molekúl má významnú úlohu pre uskutočňovanie chemickej reakcie najmä pri zložitejších molekulách. Pri zrážke častíc s aktivačnou energiou a vhodnou orientáciou vzniká nestály, energiticky bohatý medziprodukt, ktorý sa nazýva aktivovaný komplex. Aktivovaný komplex sa rýchlo rozpadá buď spätne na reaktanty, alebo na produkty, pričom dochádza k uvoľňovaniu energie. Aktivačná energia reakcie sa rovná rozdielu energie aktivovaného komplexu a energie reaktantov. Reakčné teplo sa rovná rozdielu energie produktov a energie reaktantov. Aktivovaný komplex predstavuje energetickú bariéru medzi reaktantami a produktami.


3.2 Rýchlosť chemických reakcií

Pri určení vzťahu pre výpočet rýchlosti chemických reakcií sa výchádzalo z toho, že v priebehu všetkých chemických reakcií dochádza k zmenšovaniu koncentrácie reaktantov a zväčšovaniu koncentrácie produktov. Rýchlosť chemických reakcií možno vypočítať zo zmeny koncentrácie reaktantov alebo produktov za určitý časový interval. Rýchlosť chemických reakcií závisí od počtu efektívnych zrážok častíc v určitom objeme za jednotku času. Čím je za danej teploty aktivačná energia reakcie menšia, tým je jej rýchlosť väčšia.


3.3 Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemických reakcií

VPLYV KONCENTRÁCIE

Ak je v určitom objeme viac častíc, dochádza k ich častejším zrážkam=) zväčšuje sa počet účinných zrážok. Guldberg a Waage zistili, že rýchlosť chemickej reakcie při určitej teplote je úmerná súčinu koncentrácií dosiaľ nezreagovaných reaktantov.

v=k.c (A).c (B) =) rýchlostná rovnica

V uvedenom vzťahu:

-k je rýchlostná konštanta (vyjadruje veľkosť zmeny aktivačnej energie)
-c(A),c(B)sú koncentrácie reaktantov
-indexy sú v niektorých prípadoch totožné so stechiometrickými koeficientmi a,b v chemickej rovnici.

Rýchlostná konštanta závisí napríklad od aktivačnej energie reakcie, teploty a nezávisí od koncentrácie reagujúcich látok. Rýchlostnú rovnicu môžeme zostaviť, ak poznáme, ako zavisí reakčná rýchlosť od koncentrácie jednotlivých reaktantov. Premenu reaktantov cez medziprodukty na konečné produkty môžeme znázorniť reakčným mechanizmom chemickej reakcie.