6.PROTOLYTICKÉ REAKCIE

Protolytické reakcie sú reakcie, pri ktorých kyseliny odštiepujú protón a zásady protón viažu. Reakciou kyseliny a zásady vzniká z kyseliny konjugovaná zásada a zo zásady konjugovaná kyselina. Uvedená reakcia je vrátna. V systéme nastáva dynamická rovnováha. Koncentrácie látok sú stále.


6.1 Disociačné konštanty

Mierou sily kyselín je ich disociačná konštanta. Koncentrácia vody sa v priebehu reakcie mení veľmi málo =) konštantná. Hodnoty disociačných konštánt kyselín sa stanovujú pri určitej teplote (25°C). Čím je hodnota K(HA)  väčšia, tým je látka silnejšou kyselinou. Silné kyseliny, ktoré sú vo vodnom roztoku úplne disociované, majú hodnoty K(HA) veľké. Kyseliny, ktoré zaraďujeme medzi stredne silné a slabé kyseliny majú hodnoty od 10-3 --- 10-7. Čím je hodnota disociačnej konštanty zásady väčšia, tým je látka silnejšou zásadou.


6.2 Iónový súčin vody

Disociácia vody je veľmi malá (konštantná). Iónový súčin vody závisí od teploty. Vo všetkých vodných roztokoch je koncentrácia iónov taká, že ich súčin sa rovná hodnote K, pri danej teplote. Koncentrácia sa dá vyjadriť aj pomocou pH. PH=záporná hodnota dekadického logaritmu číselnej hodnoty koncentrácie oxóniových katiónov.

6.3 Posun rovnováhy v protolytických reakciách

Rovnováha v protolytických reakciách je posunutá na stranu málo disociovaných látok. Protolytická reakcia medzi silnou kyselinou a silnou zásadou=vytláčanie slabých kyselín z ich solí silnejšími kyselinami. Na základe hodnôt disociačných konštánt kyselín môžeme predpovedať priebeh protolytických reakcií.


7. ZRÁŽACIE REAKCIE

Zrážacie reakcie-reakcie, pri ktorých z reaktantov v roztoku vzniká málo rozpustný produkt. V reakčnej zmesi sa ustáli chemická rovnováha, ktorá je posunutá na stranu produktu. Ustálená chemická rovnováha má dynamický charakter. Nad zrazeninou sa nachádza jej nasýtený roztok. Súčin rovnovažných koncentrácií je pri danej teplote konštantný. Jeho hodnota závisí od teploty. Súčin rozpustnosti nepriamo vyjadruje rozpustnosť. Čím je hodnota súčinu rozpustnosti látky pri danej teplote väčšia, tým je látka rozpustnejšia. Z poznatkov o zrážacích reakciách a súčinu rozpustnosti vyplýva:

-začne sa vylučovať z roztoku málo rozpustná látka
-rozpúšťa sa dovtedy, kým nedosiahne takú hodnotu, ktorá zodpovedá súčinu rozpustnosti látky při danej teplote.

Zrážacie reakcie sa využívajú najmä v analytickej chémii.