My a voda

Život vznikol kedysi pri pobreží mora v málo slanej vode a tak sa voda stala podmienkou života na našej planéte. Keď prvé organizmy vykročili na súš, vzali so sebou vo svojej medzibunkovej tekutine vodu a minerály tohto pravekého mora.
Voda tvorí takmer 80% hmotnosti novorodenca. Dospelý človek má podiel vody asi 50-55%.

Denný príjem vody dospelého človeka:

• voda a nápoje 1,0 - 1,5 litra
• príjem potravou (polievka, ovocie, zelenina) asi 1,0 litra
• trávením živín, najmä tukov, sa uvolní asi 0,5 litra

Denný výdaj vody:

• tvorba moču 1,0 - 1,5 litra
• odparovanie telesným povrchom 0,6-0,8 litra
• vylučovanie dychom asi 0,4 litra
• vylučovanie potom (závisí od telesnej námahy, vlhkosti a teploty vzduchu) 0-2 litre, pri namáhavej práci v teple a vlhku až 10 litrov a viac

Pri bežnej, ľahšej fyzickej námahe je príjem a výdaj vody dospelého človeka je 2,5 až 3,0 litra vody denne.

Voda hrá v živote rad rozhodujúcich úloh:

1. rozpúšťa množstvo pre život nevyhnutných látok, čím umožňuje vstrebávať živiny, ióny i vo vode rozpustné vitamíny. Sliny, žalúdočná šťava, črevná a pankreatická šťava sú roztoky enzýmov a iónov, ktoré umožňujú trávenie a prechod potravy tráviacou trubicou. Vo vodnom prostredí sa v organizme uskutočňujú takmer všetky chemické reakcie. Voda umožňuje vylučovanie splodín látkovej výmeny a škodlivých látok tvorbou moču v obličkách. Touto cestou opúšťa telo i nadbytok glukózy a niektorých vitamínov, keď sme ich zjedli príliš veľa. Voda a minerály unikajú spoločne s glukózou, keď diabetom postihnutý organizmus nedokáže glukózu spracovať.
2. Voda je základnou zložkou cirkulujúcich tekutín: krvi a lymfy. Krv prináša tkanivám kyslík i živiny a odvádza oxid uhličitý a splodiny látkovej výmeny, ktoré by sa inak v tkanivách hromadili a pôsobili škodlivo. Lymfa umožňuje priame vstrebanie tukových kvapiek vo vodnom prostredí priamo z čreva, odvádza nadbytočnú tekutinu z medzibunkového priestoru a tiež privádza prípadnú infekciu (baktérie, vírusy) z postihnutého tkaniva do miazgových uzlín, kde dôjde k ich úplnej alebo čiastočnej likvidácii.
3. Voda v medzimozgovom priestore chráni mozog pred nárazmi rovnako ako plodová voda chráni ľudský plod v maternici.
   Kĺbová tekutina chráni kĺbovú chrupavku pred poškodením.
4. Odparovanie vody povrchom kože a tiež dýchaním umožňuje regulovať telesnú teplotu.

Nedostatok vody je častá a závažná chyba. A takéto môžu byť následky:

1. Pri nedostatku vody sa krv zahusťuje a horšie tečie. Horší prietok krvi vedie k únave, nervozite a niekedy i k bolestiam hlavy.
2. Nedostatkom vody trpí sliznica dýchacích ciest, najmä detí a starých osôb. Najhoršia situácie je v zime, keď je vzduch najsuchší. Vysušené sliznice sú náchylnejšie k chorobe. Ak dôjde k horúčkovému ochoreniu ciest dýchacích, potenie a vyššia dychová frekvencie, potreba vody sa ešte zvýši. Množstvo vody stratenej dychom sa rovnako významne zvýši, ak je nos nepriechodný. Vo všetkých týchto prípadoch bráni dostatok nápojov vzniku komplikácií a skracuje chorobu.
3. Nedostatok vody preťažuje obličky, ktoré potom musia vylučovať príliš koncentrovaný moč. Zahustenie moču zvyšuje riziko tvorby močových kameňov a tiež zápaly močových ciest vznikajú ľahšie, krajný nedostatok vody vedie ku zlyhaniu funkcie obličiek
4. Pokiaľ je nedostatok vody spojený s hladovaním, väčšina problémov vrátane zápchy sa ešte zosilňuje.
5. K mimoriadnemu zahusteniu krvi dochádza pri pokročilej ateroskleróze postihujúcej mozog. Pocit smädu môže byť chorobou potlačený, zahustená krv horšie tečie, privádza tkanivám menej kyslíku, ľahšie sa zráža a prekrvenie mozgu sa kriticky zhoršuje.
6. Nedostatkom vody trpí i pokožka. V krajnom prípade je viditeľne scvrknutá a vrásčitá. Letné horúčavy vedú k mimoriadnym strácaniu vody nie len pri námahe, ale i pri opaľovaní. Veľa slnka a málo vody zapríčiňuje rýchle starnutie pleti.
7. Pri ťažkej práci alebo pri vrcholovom vytrvalostnom športe, prevádzaného hlavne v teple, môže nedostatok vody spôsobiť zlyhanie termoregulácie – nie je dosť vody na odparovanie a tvorbu potu a tak sa organizmus prehreje.

Chyba v pitnom režime začína v mnohých domácnostiach už ráno. V noci sa totiž organizmus značne vysuší, najsuchší vzduch je v zime v bytoch s ústredným kúrením, kde nasýtenosť vzduchu vodnými parami klesá až pod 30%. Ranný zhon nedovolí kľudné raňajky. Šálka kávy alebo kakaa, bez ďalšieho nápoja, vodu stratenú v noci nenahradí. Ranný zhon je typický hlavne pre deti, v škôlkach napiť dostanú, ale v školách je pitie deťom často zle dostupné. Pocit smädu sa s pribúdajúcim vekom znižuje.

Pri horúčkach alebo vracaní a hnačkách je nutné vodu alebo čaj zameniť za minerálku s vyšším obsahom sodíkových a chloridových iónov a podľa miery stratených tekutín viac soliť. To platí i pre chorých s vyšším krvným tlakom. Straty draslíka dobre nahradí čerstvá prírodná ovocná šťava, ktorá naviac prinesie i vitamín C, jeho potreba v záťaži stúpa. Pokiaľ chorý neznesie ani osolené diétne sucháre ani žiadny nápoj, je potrebná hospitalizácia.

Koľko vody má človek vypiť napovie vzhľad a množstvo moču. Ten má byť svetlý a má ho byť najmenej 1 l, radšej 1,5 litra denne. Pretože človek stráca vodu tiež kožným povrchom, dychom a stolicou, mal by denne vypiť najmenej 1.5 až 2,0 litra tekutín. Viac tekutín je treba vypiť ráno, aby sa nahradila nočná strata. Potom je vhodné piť pravidelne asi tak po 2 hodinách.