Pri rozštiepení jednej takejto väzby v uhľovodíku vznikajú dva uhľovodíky s menšou molekulovou váhou, z toho väčšinou jeden nasýtený a druhý nenasýtený. Najjednoduchším prípadom je štiepenie alkánov na ľahšie alkány a alkény.
Reakciu štiepenia väzieb -C-C- spravidla označujeme ako štiepenie a v niektorých prípadoch ako krakovanie, dezalkylácie, alebo depolymerizácie. Tieto reakcie sa uskutočňujú v neprítomnosti i prítomnosti katalyzátorov. V prvom prípade hovoríme o tepelnom krakovaní, alebo, ak štiepnou surovinou je benzín, o tepelnom reformovaní a pri teplotách vyše 600C o vysokoteplotných pyrolýzach. V druhom prípade o katalytickom krakovaní, alebo reformovaní.
Opačne ako deštrukcie prebiehajú syntézy: tepelné aj katalytické alkylácie a v prípade alkénov aj katalytické polymerizácie.
Okrem väzieb -C-C- sa môžu štiepiť aj väzby -C-H-. Hovoríme o dehydrogenácií. Z alkánov vznikajú alkény , alkadiény, aromáty, prípadne látky ešte chudobnejšie na vodík, v krajnom prípade karboidy. Podobné na vodík chudobné látky vznikajú z alkénov, aromátov a iných zlúčenín. Opačným smerom prebiehajú hydrogenácie.
Zvláštnym prípadom štiepenia väzieb -C-H-, ktoré vedie k súčasnej hydrogenácií a dehydrogenácií a s ktorým sa stretávame pri deštrukciách nenasýtených látok, je preskupovanie vodíka, tzv. disproporcionácia vodíka. Disproporcionáciou môžu vzniknúť až karboidy, na druhej strane sa potom hydrogenuje viac molekúl alkénu.
Štiepiť sa môžu aj väzby -C-O-, -C-S-, -C-N- a iné. Mimoriadne sú citlivé väzby –C-S-. Namiesto nenasýtených uhľovodíkov vznikajú nasýtené uhľovodíky a namiesto neuhľovodíkových splodín voda, sírovodík, alebo amoniak , ktorý sa môže rozložiť na dusík a vodík.
Reakcie v prítomnosti vodíka sa uplatňujú pri hydrogenačnom štiepení, krakovaní, reformovaní, dezalkyláciách, hydrogenačných rafináciách a selektívnych hydrogenáciach uhľovodíkov. Energiu na rozštiepenie väzieb možno dodať aj uskutočňovaním procesu v prítomnosti vzduchu, alebo kyslíka. Ak pracujeme v prítomnosti látok s viazaním kyslíkom, najmä vodou, alebo kysličníkom uhličitým, prebieha štiepenie tiež, ale musíme zabezpečiť prívod tepla.
Pri nedostatku kyslíka vznikajú produkty podobné produktom bežného štiepenia. Hovoríme o oxidačnom štiepení. Pri vhodnom množstve kyslíka, alebo látok obsahujúcich kyslík vzniká ako hlavný produkt kysličník uhoľnatý a vodík. Tieto oxidačné konverzie majú význam v plynárenstve a pri výrobe plynov pre syntézu chemikálií ako napr. amoniak, metanol, aldehyd, uhľovodíkov a.i.