S výhodou a dobrým efektom sú tieto materiály využívané ako náplne filtrov aj pri zásahu v prípade havárie na voľnej vode v kombinácií s nornými stenami.

4/ Deemulgačné flotačné a flokulačné čistiarne

Používajú sa najmä v procesoch, kde koncové znečistenie vody je vo forme emulzií. Základným krokom celého postupu je narušenie emulzie. K tomu sa väčšinou využívajú prídavky kyselín, ale aj deemulgačných činidiel, flokulačných činidiel a pod. Ďalším krokom býva vo väčšine prípadov flotácia a odstránenie kontaminantov z vody napr. filtráciou, dekantáciou, odstredením, zberom a pod. Konečným produktom je teda okrem vyčistenej vody i odpad, ktorý je nutné zodpovedajúcim spôsobom zlikvidovať.
Ako flokuačné činidlo sa používa väčšinou Fe, ktoré z rozpustenej formy v kyslom prostredí prechádza po alkalizácií na pevný hydroxid s veľkým povrchom /UNIFLOT/. Obľúbené a účinné sú aj bentonitové čistiarne, kde je ako sorbent použitý bentonit.
S výhodou týchto postupov je to, že z vodného prostredia možno odstrániť s vysokou účinnosťou aj väčšinu kovov.

5/ Stripovanie

Stripovanie a jeho postupy využívajú prchavosť niektorých uhľovodíkov. Princípom metódy je prebublávanie vody vzduchom a následné zachytávanie škodlivín unášaných vzduchom na filtroch, prípadne vymrazovaním. Tento postup je veľmi účinný pri uhľovodíkoch nízkovriacích /aj chlórovaných/ a jeho účinnosť s rastúcimi teplotami varu výrazne klesá. Problémy môže robiť aj vyzrážanie rozpusteného železa, ktoré vedie k upchávaniu kolón.

6/ Čistenie na katexových a anexových kolónach

Je dosť zriedkavé. Jedná sa o postupy používané v špecifických prípadoch najmä v upravárenských technológiách. Jedná sa o relatívne drahé postupy s veľmi dobrou účinnosťou. Ďalšie postupy ako ultrafiltrácia, reverzná osmóza, elektrolýza atď. sú využívané iba v špecifických prípadoch. Ultrafiltrácia je popísaná ako vhodná metóda pri dekontaminácií vody znečistenej herbicídmi a pesticídmi.
Záverom je treba zdôrazniť, že všetky vyššie uvedené metódy, postupy a technológie je potrebné vo väčšine prípadov vzájomne kombinovať a že neexistuje jednoduchá a lacná metóda, ktorú je možné použiť v každom prípade a pritom dosiahnuť potrebnej účinnosti. Použitá literatúra:

1.Kvarčák, M. :Likvidace ropných havárií, Ostrava 2000.
2.Veselí, V. :Chémia a technológia ropy, Bratislava 1967
3. Mostecký, J. : Petrochémia, Bratislava 1989
4. Kolektív autorov: Aktuálne ekologické otázky, Zborník:
Ropné látky v ekosystéme, Košice 1997.