Ropa, prírodná horľavá kvapalina tvorená zmesou plynných, prchavých a rozpustných tuhých uhľovodíkov. Obsahuje neuhľovodíkové organické zlúčeniny a minerálne prímesi (vodu, soľ, piesok). Takmer bezfarebná až čierna, zeleno fluoreskujúca, rôzne viskózna kvapalina. Podľa špecifickej hmotnosti sa rozlišuje ropa ľahká (pod 0,83 g•cm–3), stredne ťažká a ťažká (0,83 – 0,93 g•cm–3) a veľmi ťažká (nad 0,93 g•cm–3). Podľa zloženia (prevládajúcich uhľovodíkov) sa rozoznávajú ropy alkanické (parafinické), naftenické a aromatické. Niektoré ropy (parafinické) môžu pri nízkej teplote tuhnúť, iné zostávajú v tekutom stave aj pri veľmi nízkych teplotách. Chemické zloženie ropy závisí na nálezisku, surová vyťažená ropa obsahuje emulgovanú vodu (z rozpustenými solami a ďalšími látkami), pevné častice (napr. zrnka piesku), rozpustené plyny metán,etán,sulfán aj.). Zapálená horí čadivým plameňom. Destiluje sa od 300 K do 700 K a vyššie (nad 600 K už býva tepelný rozklad). Najvýznamnejšie náleziská ropy sú na severnej pologuli v Rusku, Saudskej Arábii, USA, Mexiku, Číne, Veľké Británii, Iraku, Kuvajtu, Líbii, Nórsku, Kanade, Egypte, Rumunsku; v rovníkovej a južnej sfére sú významné náleziska vo Venezuele a v Indonézii.



CHEMICKÉ PROCESY

Úlohou chemických procesov je premieňať a upravovať ropné frakcie tak, aby sa získali produkty vo výťažkoch a v kvalite, ako ich vyžaduje trh. Rozkladnými deštrukčnými procesmi sa premieňajú ťažké podiely ropy na ľahšie pohonné látky alebo základné chemické suroviny. Syntézne procesy umožňujú naopak premieňať nadbytočné ľahšie produkty na ťažšie pohonné látky, chemické suroviny, alebo mazivá.
Selektívnymi chemickými procesmi sa získavajú produkty s optimálnym chemickým zložením, ktoré nie je totožné so zložením produktov v rope. Pritom sa nemusí meniť molekulová váha spracúvanej látky.
Chemickými rafináciami odstraňujeme z produktov zložky, ktoré pochádzajú z ropy alebo zo spracúvacích procesov a nepriaznivo ovplyvňujú ich vlastnosti. Okrem toho sa ropné produkty premieňajú na chemikálie.
Rozkladné procesy sa zakladajú na štiepení väzieb v molekule. Aby sa molekula rozštiepila, treba jej dodať energiu v množstve, ktoré prevyšuje väzbovú energiu štiepnej väzby. Pri termolýze dodávame túto energiu vo forme tepla. Pri fotolýze ako svetlo a pri rádiolýze ako rádioaktívne žiarenie. Najvýznamnejšie je štiepenie väzieb -C-C-.