Chemická väzba: Vzniká v dôsledku elektrických síl medzi kladne nabitými jadrami atómov a záporne nabitými elektrónmi týchto atómov.
Kovalentná väzba: O tejto väzbe hovoríme vtedy, keď väzbové elektróny patria obom zlúčeným atómom.
Sigma väzba: Elektrónová hustota je viazaná v smere spojníc jadier viazaných atómov, väzba je veľmi pevná.
Pí väzba: Vzniká tak, že najväčšia elektrónová hustota je sústredená v smere kolmom na spojnicu jadier.
Jednoduchá kovalentná väzba: Ak sú dva atómy viazané väzbou a majú len jeden spoločný elektrónový pár. (1 sigma)
Násobná kovalentná väzba: Ak sú dva atómy viazané väzbou a majú viac elektrónových párov.
Nepolárna kovalentná väzba: Ak sú kovalentnou väzbou viazané dva atómy toho istého prvku. (1 sigma+ 1-2 pí)
Polárna kovalentná väzba: Je medzi zlúčenými atómami dvoch rôznych prvkov.
Iónová väzba: Hovoríme o nej vtedy, keď väzbový elektrónový pár patrí prevažne jednému zo zlúčených atómov. Tvorí sa medzi prvkami s rozdielom elektronegativít väčším ako 1,7. Elektrón menej elektronegatívneho prvku prechádza do obalu elektronegatívnejšieho prvku.
Koordinačná väzba: Je v podstate dvojelektrónová polárna kovalentná väzba.
Kovová väzba: Treba ju považovať za typ kovalentnej väzby, ktorej väzbové elektróny sa pohybujú v oblasti jadier všetkých navzájom zlúčených atómov.
Donorno- akceptorová väzba: Jeden z dvoch viažúcich sa atómov poskytne celý elektrónový pár- donor. Druhý atóm poskytne prázdny orbital- akceptor.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
|
|
