Znečistenie vôd

Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5 - krát. V súčasnosti je jej ročná spotreba takmer 4 000 miliárd m3. Voda predstavuje nezastupiteľné prostredie pre existenciu i evolúciu všetkých organizmov žijúcich a vyvíjajúcich sa na tejto Zemi. Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia až do posledného dňa svojho života. Považujeme ju za samozrejmosť. Je to obyčajná kvapalina bez chuti, vône či zápachu. Nemali by sme však byť k nej takí nevďační. Naša planéta jej vďačí za vznik života.

Nemožno si ani len predstaviť, ako by len vyzerala naša Zem, keby sa z nej stratila voda. Taká jednoduchá chemická zlúčenina sa nám predstavuje ako jedna z najzložitejších látok. Súčasnou chemizáciou sa do vodného prostredia dostáva množstvo chemických látok vyrábaných človekom a využívaných v rozmanitých oblastiach jeho činnosti. Človek sa usiluje odstraňovať negatívne dôsledky chemizácie na vodu. No aj napriek týmto úsiliam sa na celom svete zvyšuje znečisťovanie vody a vodného prostredia škodlivými chemikáliami, zvyšuje sa kvantum odpadových vôd a alarmujúco klesajú zásoby pitnej a úžitkovej vody.
Problematika čistenia vôd sa v súčasnosti dostáva do popredia v mnohých krajinách a na medzinárodnú platformu. Znečistenie vôd vzrastá prudkým tempom a prudko klesajú zásoby pitnej vody. Aby sa získali špecifické fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti vody, voda sa upravuje rozmanitými postupmi a technológiami. Voda má jedinečné fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti. V pozemských podmienkach je voda v nepretržitom prírodnom obehu. Tento pozemský prírodný obeh vody je úzko viazaný na kozmický obeh. Odborníci sa domnievajú, že vplyvom kozmického obehu nezostala na povrchu Zeme ani kvapka pôdnej vody utvorenej v čase formovania našej planéty.


KEDY JE VODA ZNEČISTENÁ:

∙ je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korózne účinky
∙ obsahuje organické látky, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií
∙ obsahuje toxické látky
∙ je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
∙ obsahuje tiež odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť


NAJVÄČŠÍ ZNEČISŤOVATELIA VODY

Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Najviac sa znečisťuje využívaním v priemysle a poľnohospodárstve.
Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba (ropa, ropné produkty, organické - anorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty).


DÔSLEDKY ZNEČISTENIA VODY

1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10 km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu. Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov.

Samozrejme najväčšie nebezpečenstvo a to sa netýka len vody, je v tom že nečistoty ktoré sa do vody dostávajú nezostávajú len v nej ale kolujú v prostredí. Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek.

Na prvý pohľad sa nám možno zdá, že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. Zvýšené znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt. Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia.
Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy. Kvalitná voda má pre človeka okrem základného biologického významu aj význam zdravotný, kultúrny, estetický a je potrebná pre výrobu liekov, potravín, priemyslových výrobkov. Z hľadiska ekonomického sa využíva v rozličných oblastiach spoločenskej činnosti najmä voda pitná. Moderná spoločnosť potrebuje čoraz viac kvalitnej vody. Mimoriadne nebezpečné pre organizmy vodného ale aj pôdneho prostredia sú takzvané kyslé dažde, vznikajúce rozpúšťaním priemyslových exhalátov vo vodných parách a utváraniu silných kyselín. Kyslé dažde vyplavujú z pôdy mnohé mikroprvky (napr. Ca, Mn, Na, K ), čím sa výrazne zhoršuje kvalita jej, aj vodného prostredia. Kyslé dažde majú výrazný dopad aj na živočíchy.

Vysoký obsah soli vo vodnom prostredí sa stáva výrazným rizikovým faktorom pre mnohé druhy rastlín v bezprostrednej blízkosti ciest i väčších vzdialeností. Sladkovodné živočíchy vydržia len menšie zvýšenie soli vo vodnom prostredí. Zvýšené množstvo soli v pitnej vode sa stáva vážnym rizikovým faktorom aj pre organizmus človeka. Soľ ohrozuje nielen živé systémy, ale zapríčiňuje aj mnohé škody, najmä koróziu kovov, čím sa zhoršujú technické parametre ich materiálov, je ohrozená bezpečnosť dopravy a najmä sám človek. Hladina svetového oceánu bola nižšia ako dnes. Hladina svetového oceánu bola približne nižšia o 130 až 135 metrov.