1. Chemické zaradenie ropy

Ropa a prírodný plyn sú uhľovodíky, organické zlúčeniny vodíka a uhlíka. Uhľovodíky tvoria stupnicu od ľahkých plynov ako je metán (CH4) až po ťažké tuhé látky ako asfalt alebo mazut. Ropa je zmesou ťažkých aj ľahkých uhľovodíkov a v ložiskách sa často nachádza aj s prírodným plynom. Na vytvorenie ropného ložiska v minulosti boli teba 3 druhy hornín: A to usadené, z ktorých sa uvoľňovali uhľovodíky; porózne horniny, ktoré udržiavali ropu a plyn a navrchu nepriepustné horniny, ktoré slúžili ako krycia vrstva. 2. Ťažba ropy

Po lokalizácii pravdepodobného náleziska sa začínajú skúšobné vrty. Prvú ropu vyťažil plukovník Edwin Drake v roku 1859 v Titusville v západnej Pennsylvánii v USA. Upútalo ho miesto na rieke, kde voda bola často znečistená na povrchu presakujúcou ropou. Ropu našiel v hĺbke 21 metrov a vyťažil ju zariadením, ktoré stálym zvislým pohybom udieralo do zeme. Dnes sa ropa ťaží rotačnými súpravami a kým narazia na ropu musia vŕtať až do niekoľko kilometrovej hĺbky. Ak sa nájde ekonomicky dostatočné a výhodné (náklady na ťažbu by nemali byť vyššie ako výnosy z nej) ložisko s dostatočným množstvom ropy, začnú sa vŕtať ťažobné vrty. V jednom vrte sa môže navŕtať viacej stvolov rozvetvených tak aby zasiahli všetky časti lo-žiska. Avšak veľké ložisko sa môže navŕtať aj z niekoľkých plošín. Každý vrt je zapažený oceľovými pažnicami, ktoré sú zacementované. Pažnice sa perforujú pomocou výbušných striel, aby do nich mohla pretekať ropa z okolitej horniny. Po skončení ťažobného vrtu sa doň zapustia čerpacie rúry a na povrchu sa namontuje sús-tava ventilov, regulujúcich prítok ropy. Tlak ropy môže byť dostatočne veľký na to aby vytla-čil ropu na povrch samotokom v opačnom prípade je ropa z ložiska vyčerpaná pomocou čer-padiel. Pri poklese tlaku sa do ložiska načerpáva voda aby zvýšila tlak v ložisku. Aj napriek tomuto postupu sa podarí z ložiska vyťažiť len 30-40% ropy.

3. Veľkosť ťažby, dopyt a ponuka

Ropa nie je vždy tam kde ju treba. V mnohých prípadoch krajiny, ktoré sú najväčšími
producentmi ropy na svete, a to najmä Stredný východ, Afrika, Latinská Amerika, sami nie sú schopné spotrebovať všetku vyťaženú ropu a preto môžu vyvážať časť alebo aj väčšinu svojej nafty (pozri graf č.1 v prílohe). USA a krajiny bývalého ZSSR majú veľké zásoby ropy ale sú aj naďalej jej najväčší-mi spotrebiteľmi. Ďalším veľkým konzumentom je Japonsko, ktoré prakticky nemá vlastné zdroje a je závislé na dovoze ropy.