Plasty pripravené polykondenzáciou

Plasty pripravené polykondenzáciou

Týmto postupom sa pripravujú najmä syntetické vlákna ako nylon, silon alebo chemlon. Tieto zlúčeniny nahrádzajú prírodné vlákna ako vlna alebo bavlna. Polykondenzačná reakcia
Počas reakcie charakteristickej skupiny karboxylovej kyseliny (-COOH) s molekulou alkoholu vzniká molekula esteru a odštiepi sa molekula vody. Viacnásobným odštiepením vody vznikajú makromolekuly s dlhým reťazcom – polyméry. Túto reakciu nazývame polykondenzácia.

Najvýznamnejšie syntetické vlákna

Polyester (PES)
Počas reakcie dikarboxylových s diolmi vznikajú lineárne makromolekuly, tzv. polyester. Spracúvajú sa na vlákna. V 50% zmesi s vlnou vytvárajú nekrčivé látky z ktorých naj-známejšia je tesil. Počas reakcie sa strácajú hydrofilné skupiny preto sú polyesterové vlákna hydrofóbne – rýchlo schnú a nenapučiavajú. Taktiež sa nekrčia a udržiavajú si svoj tvar. Napríklad záclony z polyesterových vlákien netreba po praní žehliť ani naťa-hovať.

Nylon a silon
Prvé pokusy s výrobou vlákien z polyestru boli neúspešné. Prvé výsledky sa dostavili až v roku 1935 keď sa podarilo vyrobiť prvé vlákna z polyestru. V roku 1939 sa už začala výroba vlákna, ktoré sa preslávilo najmä ako materiál na výrobu dámskych pančúch. Ny-lon sa začal používať namiesto bavlny a hodvábu, keďže bol pevnejší, odolnejší voči ote-ru. Polyamidy
Nylon vzniká polykondenzáciou dikarboxylovej kyseliny a diamínom. Kyselina adipová HOOC-(CH2)4-COOH reaguje s 1,6-hexándiamínom H2N-(CH2)6-NH2. Vzniká lineárna makromolekula tzv. polyamid a odštiepi sa voda. Aj vlákna ako silon a perlon patria medzi polyamidy.

Výroba syntetického vlákna z polyamidov
Polyamidové vlákna sa vyrábajú z hotového plastu zvlákňovaním taveniny. Plast sa ohrieva a taví pri teplote asi 270 ºC. Tavenina sa pretláča cez zvlákňovaciu dýzu. Tavenina pre-chádza cez veľmi tenké otvory a pri styku s dusíkom, ktorý pôsobí ako chladiaca látka začínajú tuhnúť. Rýchlosť tohoto procesu je veľmi vysoká, asi 1000 m za minútu. Vlákna po výstupe z dýzy sa ešte upravujú tzv. predlžovaním. Vlákna sa predĺžia asi na 5- až 8-násobok pôvodnej dĺžky. Molekuly vlákna sa po sebe kĺžu a usporiadajú sa. Takto uspo-riadané molekuly vytvárajú ďaľšie priečne (vodíkové) väzby, ktoré stabilizujú ich uspo-riadanie. Medzi najväčších výrobcov syntetických vlákien v Slovenskej republike sú závody Slovenský hodváb v Senici, Chemosvit vo Svite a Chemlon v Humennom.