Chémia: definície

Chemická väzba – vznik väzby medzi atómmi ak dôjde k takému prerozdeleniu elektrónov, že vznikne u každého stabilnejšia sústava.

Kovalentná väzba – každý atóm poskytne jeden elektrón a vytvorí sa molekulový orbitál. Môže sa vytvoriť medzi rovnakými aj rôznymi atómmi, ktoré môžu spoločne vlastniť 1, 2 alebo 3 elektrónové páry.

Nepolárna väzba, ak je molekula tvorená atómmi toho istého prvku rozdiel elektronegativít 0 až 0,3 najtvrdšia väzba.
Polárna väzba, ak je molekula tvorená atómani rôznym prvkov HCL, rozdiel elektronegativít 0,4 až 1,7.
Iónová väzba – jeden prvok dáva a druhý berie elektrón, sú dobre rozpustné vo vode , medzi iónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily. Elektronegativita väčšia ako 1,7

Kovová väzba – atómy sa pohybujú voľne, kovové prvky, priestorová kubická mriežka.
Koordinačná väzba – je tvorená jedným atómom, je rovnaká ako kovalentná ale líši sa spôsobom vzniku.
Vodíková väzba – existuje iba s vodíkom a druhý prvok musí obsahovať voľný elektrónový pár.

Vandervalsova väzba - elektrostatické príťažlivé sily medzi časticami, ktoré majú určitý elektrický náboj

Výstavbový princíp – princíp minimálnej energie, elektróny obsadzujú najprv orbital s najmenšou energiou.
Pauliho princíp – 2 elektróny ktoré tvoria pár musia mať opačný spin. V atóme nemôžu existovať 2 elektróny , ktoré majú rovnaké všetky 4 kvantové čísla.

Chemická rovnica je zápis chemického deja.

Atómová hmotnostná jednotka – hmotnosť rovná 1/12 hmotnosti 1 atómu uhlíka.
Látkové množstvo vyjadríme ako pomer celkového počtu častíc N v sústave a počtu častíc Na v látkovom množstve 1 mol.

Mólová hmotnosť je hmotnosť častíc, ktorých látkové množstvo je jednotkové.

Hybridizácia – atóm nevytvára väzbu pomocou energeticky rozdielnych atómových orbitalov vo valenčnej vrstve, ale že vo valenčnej vrstve atómu sa lineárnou kombináciou enegeticky rozdielnych atómových orbitalov vytvárajú energeticky rovnocenné hybridné orbitaly .
Hybridizácia – SP3 lineárnou kombináciou 1 atómového orbitalu S a 3 atómových orgitalov P vzniknú 4 energeticky rovnocenné hybridné orbitaly.

Neutralizácia – reakcia kyseliny so zásadou a vznikne soľ a voda. Je exotermická reakcia, ktorá prebieha samovoľne a veľmi rýchlo.

Oxidy – sú dvojprvkové (binárne) zlúčeniny kyslíka s inými prvkami, oxidačné číslo kyslíka je v oxidoch –II.
Hydridy- sú dvojprvkové zlúčeniny vodíka s prvkami.
Hydroxidy sú zlúčeniny tvorené katiónmi kovov a aniónmi OH-

Amfoterná látka – látka ktorá má schopnosť byť aj kyslá aj zásaditá.

Protolitická reakcia – je reakcia vodíka v kvapalnom prostredí.

Kyselina – je látka schopná odštepovať protón H+ (oxoniový kation)
Zásada – je látka schopná odštepovať OH- (hydroxydový anion)

Arhéniová teória – kyseliny sú látky ktoré sú schopné odštepovať katióny +
Broinstedova teória - kyseliny sú látky ktoré sú schopné protón uvoľňovať a zásady sú látky schopné tento protón prijímať.

Prvok – je chemicky čistá látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom

Chemicky čistá látka je taká látka, ktorá je tvorená rovnakými časticami, atómami, molekulami, skupinami ionov zodpovedajúcimi vzorcu. Má stále charakteristické vlastnosti prvok alebo zlúčenina.

Zlúčenina je chemicky čistá látka tvorená rovnakými molekulami zloženými z 2 alebo viacerých rôznych atómov.

Zmes je sústava zložená z niekoľkých rôznych chemicky čistých látok.

Roztok je homogénna disperzná sústava dvoch alebo viacerých chemicky čistých látok, ktorých vzájomné zástúpenie možno v určitom rozmedzí plynulo meniť v závislosti od vonkajších podmienok.

Nasýtený roztok – za daných podmienok sa môže rozpúšťať len do určitého zloženia roztoku, je taký ktorý je v rovnováhe s nerozpustenou rozpúšťanou látkou.
Presýtený roztok, ak sa nasýtený roztok pri určitej teplote ochladí, z ktorého sa prebytočný podiel rozpustenej látky ľachko vylúči.

Polčas rozpadu (doba polpremeny) je čas za ktorý sa premení presne ½ z pôvodného počtu atómov .

Hlavné kvantové číslo môže mať hodnotu 1, 2, 3, ... , charakterizuje energiu elektrónu v atóme v základnom stave .
Vedľajšie kvantové číslo udáva moment hybnosti elektrónu súvisiaci s jeho pohybom okolo jadra a je obmedzené hodnotou n.Homogénne reakcie -pri nich sú všetky reagujúce zložky v jednej fázy v plynnom alebo v kvapalnom skupenstve.
Heterogénne reakcie – prebiehajú reakcie na fázovom rozhraní reaktantov, ktoré sú v rôznom skupenstve.

Syntetické reakcie – pri nich sa jednodukšie substráty zlučujú na látky zložitejšie.
Rozkladné reakcie - pri nich sa zložitejšie látky štiepia na jednodukšie.
Substitučné reakcie – pri nich sa atóm alebo skupina atómov v molekule jedného substrátu vymení za iný atóm alebo skupinu atómov v molekule druhého súbstrátu reakcie.
Ionové reakcie – prebiehajú vo vodnom prostredí, zúčastňujú sa ich iony nar. zrážanie striebra.
Redukčno – oxidačné reakcie – pri nich sa niektoré atómy redukujú na úkor iných, ktoré sa oxidujú – prebieha odovzdávanie elektronov.
Protolytické reakcie – odovzdávanie a prijímanie protónov medzi kyselinou a zádadou , je to reakcia vodíka v prostredí kvapalnom.

Redoxné reakcie - chemické reakcie pri ktorých dochádza k zmene oxidačného čísla atómov prvkov alebo ionov.

Oxidácia je dej pri ktorom sa oxidačné číslo atómov prvkov alebo ionov zväčšuje. Pri oxidácii dochádza k odovzdávaniu elektrónov a pri redukcii k ich prijímaniu.
Reakcia je dej pri ktorom sa oxidačné číslo atómov prvkovu alebo ionov zmenšuje.

Oxidovadlo je látka ktorá je schopná prijimať elektróny.
Redukovadlo je látka ktorá je schopná odovzdávať elektróny.

Komplexnotvorné reakcie - vznikajú vtedy keď vzniká koordinačná väzba. Vyznačujú sa iným rozdelením alebo prenosom celých skupín atómov.

Vylučovacia reakcia – keď sa vylúči nejaký prvok.- rozklad, sú málo rozpustné.

Reakčná kynetika študuje rýchlosť chemických reakcií a zaoberá sa aj faktormi ktoré túto rýchlosť ovplyvňujú

Vratné reakcie, bočné reakcie, následné reakcie
Reakčná rýchlosť je daná časovým úbytkom/ prírastom látkového množstva, ktorého koľvek substrátu.
Katalyzátor je látka ktorá zvyšuje rýchlosť chemickej reakcie ale sama sa chemickou reakciou nemení. Môže byť homogénna (kyseliny, zásady) alebo heterogénna (platina).
Autokatalýza je jav, že katalizátorom je niektorý z produktov reakcie.
Inhybítor spomaľuje reakcie.

Kyslíkaté kyseliny sú 3 prvkové zlúčeniny, kde jeden prvok je kyselinotvorný.

Elektrolity sú roztoky, ktoré vedú elektrický prúd (roztoky soli, kyselín a zásad).

Disociácia je štiepenie látok v roztoku na ióny.

Koncentrácia látky je podiel látkového množstva rozpustenej látky a objemu roztoku

Termochémia – skúma tepelné javy pri chemických reakciách.

Exotermické reakcie – pri ktorých sa uvoľňuje teplo. (produkty majú pevnejšie chemické väzby)
Endotermické reakcie – prebiehajú len pri neustálom spotrebúvaní tepla. (produkty majú slabšie chemické väzby).

Entalpia - označujeme písmenom H . Je rozdiel tepelného obsahu produktov reakcie a tepelného obsahu reaktantov .
Reakčné teplo je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní alebo spotrebuje ak zreaguje také látkové množstvo reaktantov v príslušnej chemickej rovnici.

Prvý termochemický zákon: Hodnota reakčného tepla priamej a spätnej reakcie je rovnaká a líši sa len znamienkom.
Druhý termochemický zánom (Hesov) : reakčné teplo určitej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel čiastkových reakcií.

Entropia –neusporiadanosť systému, čím je systém neusporiadanejší, tým má väčšiu entropiu.

Chemická kinetika skúma akým spôsobom sa rektanty menia na produkty ako rýchlo dochádza k týmto zmenám a akými faktormi možno ovplyvniť rýchlosť chemických reakcií.

Hydrolýza solí je protolytická reakcia ionov rozpustenej soli s vodou, pri ktorej vznikajú H30+ alebo OH-

Kyslý roztok ph7

Prvý zákon termodynamiky (zákon zachovanie energie) možno ho vyjadriť tak, že teplo a práca dodané sústave zvyšujú jej vnútornú energiu.
Druhý termodynamický zákon skúma, koľko tepla prijatého od okolia môže sústava premeniť na prácu a súčasne zavádza ďalšiu stavovu funkciu entrópiu. Teplo nemôže samovoľne prejsť z telesa chladnejšieho na teplejšie

Zákon zachovanie hmotnosti vyjadruje, že celková hmotnosť izolovanej sústavy pri všetkých procesoch, ktoré v nej prebiehajú zostáva konštantná.
Zákon zachovanie energie vyjadruje, že celková energia izolovanej sústavy pri všetkých dejoch, ktoré v sústave prebiehajú zostávajú konštantné.
Zákon zachovania elektrického náboja platí pre sústavy, ktoré obsahujú elektricky nabité častice, podľa ktorého súčet kladných a záporných nábojov zostáva konštantný.