Ortuť
ORTUŤ
Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuť je veľmi toxická.
Názov
Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď živé striebro "tekuté striebro" alebo "strieborná voda", odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydór = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúru, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebraný z praslovanského pomenovania rtuť.
Alchýmia
Ortuť je je totožná s tvorivými silami vyššieho vedomia. Bola dôležitým prvkom pri alchymistických pokusoch.
Charakteristika
Ortuť je striebrolesklá prchavá kvapalina a je jediný kov, ktorý je pri obyčajnej teplote kvapalný. Názov má odvodený z gréckeho hydór - voda a argyros - striebro.
Výskyt
V prírode je rozptýlená vo voľných kvapôčkach v horninách ako je rumelka - sulfid ortutnatý, ktorá sa ťaží v Španielsku, Mexiku. Na Slovensku sa ťaží pri Vranove nad Topľou a v Rudňanoch. Tu sa získava ako vedľajší produkt pri pražení ocieľka.
Použitie
Pre pravidelnú rozťažnosť sa ňou plnia teplomery, manometre a nanometre. Ortuťové lampy sú zdrojom ultrafialového svetla používaného v horských slnkách.
Zlúčeniny
Traskavá ortuť - fluminád ortutnatý tvorí biele kryštáliky, ktoré ľahko vybuchujú. Tvopria sa z nej traskavé guličky a iniciálne zapaľovače výbušnín. Chlorid ortutnatý je prudko jedovatý sublimát, ktorý používali staré národy na balzamovanie mŕtvol.
|