Ak interakcie medzi molekulami vody a iónmi na povrchu kryštálu prekonajú príťažlivé sily medzi iónmi v štruktúre, ióny sa uvoľňujú do roztoku a látka sa rozpúšťa. Na uvoľnené ióny sa naviažu molekuly vody a vzniknú HYRATOVANÉ IÓNY. Tento dej je vždy exotermický. Energia uvoľnená pri hydratácii sa nazýva HYDRATAČNÁ ENTALPIA (∆Hh). Táto energia je pomerne veľká a podporuje rozpúšťanie látok.

Rozličné ióny sú vo vodnom roztoku viac alebo menej hydratované v závislosti od veľkosti iónu a náboja. Hydratované aj solvatované ióny sú v roztoku voľne pohyblivé a spôsobujú elektrickú vodivosť roztokov. Hydratované ióny označujeme zvyčajne bez udania počtu molekúl vody symbolom aq, napr. Cu² aq.

Rozpúšťadlo má pri chemických reakciách dvojakú funkciu: Prvá jeho funkcia je v tom, že aj pri pomerne nízkych teplotách urýchľuje chemické reakcie, keďže chem. reakcie prebiehajú v roztokoch rýchlejšie ako v pevnej fáze. Napríklad reakcia medzi pevnými zlúčeninami BaBr2 a AgNO3 je veľmi pomalá. Keď zlejeme vodné roztoky daných látok, zrazenina AgBr vzniká okamžite.

BaBr2 + 2 AgNO3 → 2AgBr + Ba(NO3)2
Aj zmenou rozpúšťadla možno ovplyvniť rýchlosť reakcie. Napríklad reakcia

C2H5I + (C2H5)3N (C2H5)4N+ + I-

Prebieha v hexáne s istou reakčnou rýchlosťou. Keď použijeme namiesto hexánu ako rozpúšťadlo benzén, reakčná rýchlosť sa zvýši 80-krát, v acetóne 500-krát a v nitrobenzéne 2800-krát.

Použitím rozličných rozpúšťadiel možno meniť aj smer chemickej reakcie. Reakcia chloridu bárnatého s dusičnanom strieborným prebieha vo vodnom roztoku zľava doprava (v smere tvorby nerozpustného AgCl) a v kvapalnom amoniaku opačným smerom, teda sprava doľava.

BaCl2 + 2 AgNO3 ↔ Ba(NO3)2 + 2 AgCl

Druhá dôležitá funkcia rozpúšťadla je, že umožňuje izoláciu a čistenie produktu. Napríklad bezvodný CuSO4 nemôžeme pripraviť z vodného roztoku, ale keď použijeme ako rozpúšťadlo kvapalný HgBr2, vtedy áno.

CuBr2 + HgSO4 HgBr2→ HgBr2 + CuSO4

Pre rozličné reakcie vyberáme teda rozpúšťadlá podľa ich špecifických vlastností.


Nevodné rozpúšťadlá

Rozpúšťadlá odlišné od vody nazývame nevodné; môžu byť protické a aprotické. V protických rozpúšťadlách prebiehajú protolytické reakcie, lebo ich molekuly obsahujú odštiepiteľný protón. Z protických rozpúšťadiel sa najčastejšie používajú (okrem vody) alkoholy, ľadová kyselina octová, zriedkavejšie sa používajú napr. kvapalný amoniak, bezvodný fluórovodík a bezvodná kyselina sírová.

Známe sú napríklad modro sfarbené roztoky alkalických kovov v kvapalnom amoniaku, ktoré sú mimoriadne silné redukovadlá a výborné vodiče elektrického prúdu, lebo obsahujú voľné solvatované elektróny.

Na + (n + m) NH3 ↔ [Na (NH3)n]+ + e(NH3)m-

Aprotické rozpúšťadlá nemajú v molekulách odštiepiteľný protón. Z aprotických rozpúšťadiel sa najčastejšie používajú acetón, chlorid uhličitý, kvapalný oxid siričitý; pri vysokých teplotách aj rozličné roztavené oxidy, napr. CaO. V metalurgii sa používajú na odstránenie nežiadúcich nečistôt z roztavených kovov. Význam nevodných rozpúšťadiel obidvoch typov stále rastie, najmä v nalytickej a preparatívnej chémii a metalurgii.