referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Zlato
Dátum pridania: 18.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dpolakova
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 558
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
vysokým obsahom chloridových iónov a oxidačným prostredím (napr. nasycovanie plynným chlórom alebo pridaním kyseliny dusičnej) alebo naopak roztokom alkalických kyanidov za prebublávania vzdušným kyslíkom. Z roztoku sa potom zlato získava redukciou, napr. prechodom elektrického prúdu - elektrochemicky, keď sa kovové zlato vylúči na zápornej elektróde - katóde. Redukciu je možno previesť aj chemicky pridaním vhodného redukčného činidla (hydrazin, kovový hliník a pod.).

Amalgamačný spôsob ťažby zlata z rúd sa používal v minulosti pre ťažbu z náplavou, v ktorých sa zlato nachádzalo vo forme väčších oddelených zrniek, ktoré sa však už ťažko získavali ryžovaním. Pre tento účel bola zlatonosná hornina kontaktovaná s kovovou elementárnou ortuťou. Vzniknutý amalgám zlata bol po oddelení horniny zvyčajne jednoducho pyrolyzovaný a ortuť bola odparená do atmosféry. V súčasnosti sa tento postup takmer nepoužíva a ak áno, je zlato z amalgámu získavané šetrnejším spôsobom bez kontaminácie atmosféry parami ortuti.

Ekologické riziká ťažby zlata

Hydrometalurgický postup dobývania zlata z nízkoryzostných rúd predstavuje z ekologického hľadiska veľmi rizikový proces. Nasadenie kyanidových roztokov v tonových až stotonových množstvách predstavuje obrovské riziko v prípade, že dôjde k havárii. Príkladom môže byť katastrofálne zamorenie Dunaja kyanidmi z rumunskej hydrometalurgickej prevádzky v 90. rokoch 20. storočia. Výsledkom bola prírodná katastrofa - stovky ton mŕtvych rýb a ďalších živočíchov a porušenie životnej rovnováhy rozsiahleho územia na desiatky rokov. K haváriam podobného druhu došlo niekoľkokrát aj v juhoamerickej Brazílii, keď bola zamorená rieka Amazon a to nielen kyanidmi, ale aj ortuťou, ktorá sa používa pre tzv. amalgamačný spôsob ťažby. Nemožno zanedbať ani problémy s vhodným uložením tisíctonových množstiev vylúhovanej horniny. Jej poľnohospodárske využitie je v súčasnosti prakticky nemožné a tak tvorí iba odpad, ktorého sa ťažobná spoločnosť musí nejako zbaviť.

Hmotnostný karát je jednotkou hmotnosti používaná pre diamanty, drahokamy alebo perly.

•1 karát = 100 poitov = 0,2 g
Karát je aj miera rýdzosti zlata a platinových zliatin. Jeden karát v tomto význame je 1/24 rýdzosti podľa hmotnosti. Preto 24-karátové zlato je rýdze zlato (99.99%), 12-karátové zlato je 50% čisté, atď.


Priemyslová výroba

Postupným rozpadom a zvetrávaním hornín a minerálov sa zlato dostalo do riek a potokov, ktoré vytvorili nánosy zlatonosného piesku. Najstarší a najjednoduchší spôsob ťažby zlata je ryžovanie, pri ktorom sa tento zlatonosný piesok preosieval a vyberali sa malé čiastočky zlata. V dnešnej dobe sú však takmer všetky významné ryžoviská vyčerpané a zlato sa musí ťažiť z hornín, chudobných na obsah zlata. Najskôr sa tieto horniny rozdrtia a potom sa z nich zlato izoluje ortuťou alebo kyanidom. Pomocou prvého spôsobu zlato možno ziolovať od hlušiny. Tneto spôsob sa už prakticky zriedka používa. Zrniečka zlata sa rozpúšťajú v ortuti a z amalgámu sa zlato izoluje oddestilovaním ortuti. Druhý spôsob výroby zlata je založený na jeho reakcii s roztokom kyanidu (väčšinou kyanid sodný NaCN alebo kyanid draselný KCN) za prístupu vzduchu.
4Au + 8NaCN + O2 + 2H2O 4NaAu(CN)2 + 4NaOH

Výsledný roztok obsahujúci kyanozlatanové anionty ďalej reaguje so zinkom za vzniku elementárného zlata, ktoré sa ďalej čistí a oddeľuje sa od neho striebro, meď a niekedy aj platina.
2Au(CN)2 - + Zn  Zn(CN)42- + 2Au

Tieto dve metódy na výrobu zlata sú síce účinné, ale pri neuváženom používaní, čo dnes nie je výnimkou, bohužiaľ veľmi drastické k prírode a životnému prostrediu.


Vlastnosti lúčavky kráľovskej

Je to žltkastá, dymivá kvapalina, mimoriadne silné oxidačné činidlo. Charakteristická pre lúčavku kráľovskú je jej krátka doba účinnosti. Po čase sa začne rozkladať a stráca účinok. Rozpúšťa mnoho ušľachtilých kovov vrátane zlata a platiny, ale napr. tantal a irídium sú voči nej odolné.

Princíp rozpúšťania

Zmes kyseliny dusičnej a kyseliny chlorovodíkovej rozpúšťa vzácne kovy, pretože každá z kyselín plní odlišnú funkciu. Kyselina dusičná je silné oxidačné činidlo, ktoré rozpustí nepatrné množstvo zlata za vzniku zlatitých katiónov (Au3+).
Au + 3 NO3− + 6 H+ → Au3+ + 3 NO2 + 3 H2O (1)
Tie reagujú s chloridovým aniónom za vzniku tetrachlórzlatitého aniónu:
Au3+ + 4 Cl− → AuCl4− (2)
Rovnováha tejto reakcie je silne posunutá vpravo, pretože chloridové anióny odoberajú zlatité katióny z prostredia, čím opätovne posúvajú rovnováhu reakcie (1) doprava a prebieha tak ďalšia oxidácia Au→Au3+.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Zlato SOŠ 2.9336 2518 slov
Zlato SOŠ 2.9356 569 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.