Cirrostratus – riasová vrstva – pokrývajú v jednej vrstve veľkú časť oblohy, alebo celú oblohu. Sú zložené z ľadových krystálikov. Sú relatívne priehľadné, Slnko alebo Mesiac cez ne svieti. Je to jednoliata vrstva s viditeľnou štruktúrou alebo celkom bez štruktúry. Vznikajú na nich halové javy – Mesiac má “dvor”. Sú príznakom zhoršenia počasia.
Stredné oblaky – základňa týchto oblakov sa typicky vyskytuje od výšky 2000m až po výšku 6000m. Vzhľadom na ich výšku sú prevažne tvorené vodnými kvapkami, ale môžu byť zložené aj z ľadových krytálikov v prípade, že je teplota v ich výške dostatočne nízka. Patria sem oblaky typu altocumulus a altostratus.
Altocumulus – stredná kopa - sú oblaky viditeľné ako menšie či väčšie plochy bielej alebo sivej farby, ktoré sa skladajú z elementov tvaru valov - pásov, radov alebo jednotlivých oválnych elementov. Oblaky ľudovo nazývané baránky sú najčastejšie altocumuly. Typicky je časť altocumula tieňovaná, čo je významná charakteristika, podľa ktorej sa dajú odlíšiť od vysokých oblakov. Sú vytvárané stúpavými prúdmi vzduchu v nestabilnej vrstve, čo signalizuje príchod studeného frontu. V prípade, že v teplom, vlhkom letnom ráne sú pozorovateľné altocumuly, môžme očakávať búrky v priebehu popoludnia.
Altostratus – stredná vrstva - plocha alebo vrstva sivého až modravého zafarbenia. Niekedy možno cez As pozorovať slabé obrysy slnka alebo mesiaca. Z As môžu vypadávať slabé zrážky. Typicky má takmer homogénnu štruktúru, kde je ťažké rozlíšiť jednotlivé elementy.
Nízke oblaky – sú zložené z vodných kvapiek. Ich základňa leží pod výškou 2000m. V prípade, že je v ich výške teplota dostatočne nízka, môžu obsahovať ľadové kryštály alebo sneh. Predstaviteľmi týchto oblakov sú nimbostratus, stratocumulus a stratus.
Nimbostratus – je najnižším z nízkych oblakov. Štruktúra často pripomína ťažkú sivú perinu, je v nej len veľmi ťažko rozoznať jednotlivé oblačné elementy, táto sivá tmavá vrstva má vplyvom vypadávajúcich zrážok neostré obrysy. Tieto oblaky sú spojené so slabým až stredne výdatným dažďom, prípadne snežením
Stratocumulus - vrstva skladajúca sa z elementov pripominajúcich dlaždice, je sivej farby s tmavými miestami. Pomedzi jednotlivé elementy je možné vidieť jasnejšie časti oblohy.
Základná charakteristika oblakov
Oblak (mrak) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu v ovzduší. Oblaky vznikajú vtedy, keď sa vlhkosť vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ľadové kryštáliky. Výška, v ktorej sa to odohráva, býva rôzna a nazýva sa rosný bod. Závisí od stability vzduchu a množstva prítomnej vlhkosti. Typická oblaková kvapka alebo ľadový kryštálik má v priemere približne 0,01 mm. Studené oblaky tvoriace sa vo veľkých výškach obsahujú iba ľadové kryštáliky, nižšie teplejšie oblaky obsahujú iba vodné kvapky a zmiešané oblaky oboje.
Oblaky sa odlišujú vzhľadom, výškou v ktorej vznikajú, aj vlastnosťami. Tieto rozdiely sú základom medzinárodného systému ich klasifikácie. Táto klasifikácia je odvodená od klasifikácie, ktorú zaviedol v roku 1803 Luke Howard. Názov mrakov sa tvorí kombináciou štyroch latinských slov: cirrus (riasa alebo kučera), stratus (vrstva alebo sloha), nimbus (dážď) alebo cumulus (kopa). Spomínaná klasifikácia obsahuje 10 základných typov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Oblaky
Dátum pridania: | 06.05.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | narnias | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 548 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 4.4 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 7m 20s |
Pomalé čítanie: | 11m 0s |