H2O = vzorec života
2 atómy vodíka a 1 atóm kyslíka
Voda je pokoj v hlbinách,
voda je príboj, pohyb,
voda je tok neustály,
zmenená - len sa tak tvári,
keď zamŕza, či sa parí...
Voda, ktorú využívame je od vzniku sveta stále rovnaká. Vyparovaním z povrchu zeme sa dostáva v podobe vodnej pary do atmosféry, kde sa ochladzuje a v podobe dažďa alebo snehu sa opäť vracia na zem.Za neustáleho rozvoja našej civilizácie sa však zásoby zdravotne nezávadnej pitnej vody na zemi zmenšujú. Za posledných 50 rokov sa výrazne zvýšil obsah škodlivých látok. Kontaminujú pitnú vodu z dôvodu obrovskej expanzie priemyselnej výroby.
Fyzikálne vlastnosti:
Chemicky čistá voda je bez farby, chuti a zápachu. Voda na našej planéte sa nevyskytuje takmer nikde v čistom stave, t.j. ako voda destilovaná. Vždy sú v nej prítomné rôzne prímesi a rozpustené rôzne zlúčeniny. Najviac obsahuje chloridy, sírany, bromidy a uhličitany (Na+, Mg2+, Ca2+, K+), vo vode sú rozpustené i plyny (CO2, O2).
Najväčšou zásobárňou vody je oceán. V morskej vode sú rozpustené soli. Medzi prvky, ktoré sa vo vode najčastejšie vyskytujú, patrí hlavne chlór (Cl), sodík (Na), horčík (Mg), síra (S), vápnik (Ca) a draslík (K). Na rozdiel od takmer všetkých ostatných látok sa vyskytuje v troch skupenstvách – tuhom, kvapalnom a plynnom – ktoré sa často nachádzajú vedľa seba. Voda tuhne pri 0°C na ľad alebo sneh, pri normálnom tlaku vzduchu vrie pri 100 °C. S klesajúcim tlakom vzduchu (vo vyššej nadmorskej výške) vrie voda pri nižšej teplote (na Lomnickom štíte napríklad už pri 88 °C).
Svoju hustotu mení voda v závislosti od teploty. Pri teplote 4°C dosahuje maximálnu hustotu – je najťažšia. Táto tzv. „anomália vody“ sa prejavuje tým, že voda teplá 4°C klesá v nádrži na dno, kým teplejšia alebo chladnejšia voda stúpa k povrchu. Najmenšiu hustotu má ľad, ktorý sa vytvorí pri 0°C a zostáva na hladine. Ľad súčasne slúži aj ako tepelnoizolačná vrstva, ktorá bráni zamŕzaniu nádrže až po dno. Táto vlastnosť chráni ryby a iné vodné živočíchy pred zamrznutím. Zachováva tak v rybníkoch a v nádržiach život aj cez zimu. Vzhľadom na túto vlastnosť má ľad väčší objem ako voda – preto z 10 l vody vznikne 11 l ľadu. Objemová zmena má rozhodujúci význam pri zvetrávaní kameňa, a tým pri pretváraní zemského povrchu. Voda, ktorá natečie do puklín v skalách zamrznutím zväčší svoj objem a skaly roztrhne.