Aká je však konkrétna situácia na Slovensku? Ako ju možno charakterizovať z hľadiska kvality povrchových vôd? Z celkovej dĺžky tokov, sledovaných a vyhodnocovaných správcami vodných tokov v SR, je približne 20 - 25 % zaradených do IV. a V. triedy čistoty, to znamená do dvoch najnepriaznivejších tried kvality. Je charakterizovaná ako prakticky nepoužiteľná pre bežné účely a nemá krajinotvornú hodnotu. Po bližšom skúmaní je možné zistiť, že rozhodujúcimi ukazovateľmi, spôsobujúcimi zatriedenie tokov do IV. a V. triedy čistoty, sú biologické a mikrobiologické ukazovateľe. To poukazuje na absenciu spoľahlivého zneškodňovania, t.j. čistenia odpadových vôd zo sídiel. K biologickým a mikrobiologickým sa priraďujú ďalšie špecifické ukazovateľe, ako sú napríklad tažké kovy, pesticidy, špecifické organické látky, chlorované uhlovodíky, ktoré spôsobujú takéto nepriaznivé zatriedenie. Negaíivnu úlohu tu zohráva aj nedostatočné čistenie priemyselných vôd a plošné znečistenie - jeho príčinou je predovšetkým poľnohospodárska činnosť.
Zámerom Ministerstva životného prostredia SR je výrazné zlepsšnie tohoto stavu, ktorý možno dosiahnuť najmä podporou budovania komunálnych, ako aj priemyselných čistiarní odpadových vôd. Zo Štátneho fondu životného prostredia, ktorého spravovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR, bolo napríklad v roku 1995 venovaných na tento účel 351 mil. Sk a v prvom polroku 1996 287 mil. Sk.
Opodstatnenosť zámeru dosiahnuť po roku 2000 taký stav, že už nebudú existovať, alebo len v obmedzenej nevýraznej miere, toky zaradené do IV. a V. triedy čistoty zdôvodňuje fakt, že až 60 % zásob podzemných vôd sa nachádza v oblastiach pririečnych zón ovplyvňovaných priamo povrchovými vodami. V mnohých prípadoch sa tak zlepší kvalita podzemných vôd vo všeobecnosti. Vyhovujúci stav kvality podzemných vôd v horských oblastiach možno dosiahnuť zlepšením spôsobu hospodárenia v lesoch a vybavením rekreačných zariadení zodpovedajúcimi čistiarenskými zariadeniami na odpadové vody. Samozrejme, treba ešte veľa vykonať v osvete, aby sa chovanie verejnosti v prírode v mnohých aspektoch zmenilo k lepšiemu.
Pomerne jednoduchá molekula je zázračne potentným zdrojom nových hviezd i života na Zemi. Padá s dažďom, tečie v riekach. Zamrznutá, v podobe ľadu, drží pohromade pozliepané jadrá komét. Je v špenáte, v mäse, v javorovom sirupe. Je v nás. Mala by byť v každej mimozemskej bytosti, ak nejaké existujú. Z týchto dôvodov je voda na oblohe už dávno veľmi vyhľadávaným cieľom astronomických pozorovaní.
Mokrý vesmír
Význam vody je však ešte väčší. Je transcendentná, jej pôvod presahuje naše chápanie, preto ju náboženstvá rozličných kultúr celé tisícročia uctievali ako božstvo, alebo prinajmenšom jeden z prejavovo božskej podstaty. Astronómovia pridali svoj hlas k zboru obdivovateľov, až keď zistili, že tekutina, ktorá pokrýva našu planétu a plní naše bunky, hrá rozhodujúcu úlohu aj pri formovaní hviezd a našej slnečnej sústavy.
Nanešťastie, ani astronómovia zatiaľ nedokázali nájsť na oblohe miesto, ktoré by aspoň naznačilo odpovede na otázky vyvolané týmto kozmickým elixírom. Nikto nevie, kde sa voda vzala, ako vznikla, ako sa z nej v našej slnečnej sústave vyvinul, ako riadi neuveriteľne jemné životné prostredie našich buniek. „Voda je pomerne jednoduchá molekula“, vraví David Neufeld z Hopkins University v Marylande, astronóm, ktorý študuje vodu v medzihviezdych oblakoch. „Vzhľadom na to, aká je voda pre náš život dôležitá, vieme o nej pozoruhodne málo.“
