Je jasné, že Zem bola mokrá počas skoro celej, 4,6 miliardy rokov trvajúcej histórie. Už na úsvite svojej existencie dostala Zem planetárne médium, vhodné pre vznik života, ktorý sa všade, kde sa voda vyskytuje, rozvíjal do neobyčajnej rôznorodosti. Voda je pre pozemský život taká dôležitá, že život budeme hľadať najskôr iba tam, kde je, alebo bola voda: na Marse, na Európe... Napriek všetkému sme úlohu vody v celom rozsahu ani nepochopili, ani nedocenili.
Bezmála každý diagram v knihe biológie zviditeľňuje veľké molekuly, ktoré vyrábajú energiu, produkujú proteíny a iné molekuly. „Základom všetkých biologických procesov je však voda,“ vraví James Clegg, biológ z Kalifornskej univerzity. „Hoci diagramy molekulárnych biológov vodu ignorujú, pre život je oveľa dôležitejšia ako čokoľvek iné. Kľúčová úloha vody sa prehliada preto, lebo je samozrejmá. Vyše 80 percent našich buniek, čo do objemu i hmotnosti, tvorí voda. Bez vody by boli bunky suché ako vecheť. Každá bunka je malým bazénom, v ktorom sa priam hmýri život. Bunka sa dokáže deliť, vysielať signály, generovať energiu. Ak z bazéna vypustíte vodu, ostane iba sieť plná mŕtvych rýb a vysušených rias.“

Clegg študuje tvory, ktoré dokážu celkom vyschnúť, pričom, napriek kolosálnej redukcii životných funkcií, nezahynú. Táto schopnosť sa nazýva anhydrobióza, či populárnejšie – kryptobióza. Niektoré druhy červov a hmyzu vyvinuli niekoľko spôsobov prežitia v absolútnom suchu. Keď sa voda z ich buniek vyparuje, dokážu tieto stvorenia nahradiť vodu v svojich bunkách sladkou tekutinou, ktorá kryštalizuje. Premenia sa na „umelú hmotu“. V tomto stave, pri takmer nulovom metabolizme, zotrvajú, až kým im matka – voda nevráti život.

Nevieme, ako život vznikol. Existujú však isté dôkazy, že časti organickej stavebnice vznikli v oblakoch medzihviezdnych zrniek prachu. Povrchy týchto čiastočiek dokážu katalyzovať formácie mnohých komplexných organických molekúl. Podaktorí vedci sa dokonca nazdávajú, že najjednoduchšie zárodky života vznikli a vyvíjali sa už v týchto prachových kolískach. Väčšina ich kolegov však trvá na tom, že ľadový púder nemôže tekutú vodu nahradiť. Život, podľa nich, môže vzniknúť a vyvíjať sa iba v prostredí, kde je voda v tekutom skupenstve. Jediným prostredím s tečúcou vodou sú planéty, sférické ostrovy, obalené dostatočne hustou atmosférou, ktorá udržuje primeranú teplotu a tlak.

Voda, samá voda
Satelit SWAS (Submilimeter Wave Astronomy Satllite) našiel spektrálne odtlačky vody v celej šírke Mliečnej cesty (snímka hore). Štvorce označujú tmavé mračná; kruhy obrovské mračná; hviezdička hviezdy; trojuholníky zvyšky po supernovách; hviezdice planetárne hmloviny; elipsy galaxie; päťuholníky iné typy. Medzi útvary s najzreteľnejšími odtlačkami vody v spektre patria NGC 1333 v Perseovi; NGC 6334 v Škorpiónovi; NGC 2024 v blízkosti hmloviny Konská hlava v Orióne; NGC 2264 v Jednorožcovi a Hmlovina Omega (M17) v Strelcovi.

Kto prežil v Zelenej zóne?
Pozemskí vedci sú (predbežne) neotrasiteľne presvedčení o tom, že bez vody je vznik a vývoj života vo vesmíre vylúčený. Najambicióznejší astronomický projekt NASA sa preto zameral na vyhľadávanie Zemi podobných planét v „zelených zónach“ okolo najbližších hviezd.
Terrestrial Planet Finder (Vyhľadávač terestrických planét) bude flotila satelitov, ktoré vypustia koncom tohto desaťročia. Budú vybavené prístrojmi, ktoré rozlíšia Zemi podobné planéty a zistia, či sa na nich nachádza voda v tekutom skupenstve.

Ako vieme, že život bez tekutej vody nemôže vzniknúť? Najmä preto, že zatiaľ nevieme ináč rozmýšľať. „Život potrebuje istú výmenu energie s okolím,“ vysvetľuje chemik Zare. „Bez vody by sme neprejavovali iné známky života ako kameň.“
Veda je mysliaci organizmus a myslenie je množina signálov, pohybujúcich sa nervovými bunkami, ktoré z 80 percent tvorí voda. Mystérium vody by sme najjednoduchšie odhalili, keby sa nám podarilo nájsť také formy života, ktoré by dokázali myslieť iným, produktívnejším spôsobom.