Sklo & Výroba Skla
Sklo je číra hmota na umelecké a úžitkové spracovanie. Základnými surovinami na výrobu skla sú kremičitý piesok, sóda, potaš, vápenec. Suroviny sa miesia a tavia v peciach na sklovinu, ktorá sa tvaruje buď ručne sklárskou píšťalou, alebo zväčša už strojovo, lisuje, valcuje a leje sa. Výrobky sa ochladia a zdobia brúsením, rezaním, rytím, leptaním, maľovaním a zlátením. Poznávame niekoľko druhov skla:
• ľahko taviteľné sodnaté (vhodné na fúkanie)
• tvrdé draselné (vhodné na rezanie a brúsenie – krištáľ)
• mäkké olovnaté (vhodné na liatie do foriem a na výrobu optického skla)
Farebné sklo sa získava pridaním oxidov niektorých kovov (kobaltu – červené, zinku – zelené). Okrem umeleckého skla sa vyrába sklo:
• technické (okenné tabule, obkladačky)
• úžitkové (poháre, vázy, lustre)
• optické (šošovky, sklá do okuliarov a optických prístrojov)
Sklené vlákno je vlákno, ktoré sa vyrába zo skla ťahaním roztavenej skloviny pri teplotách vyšších ako 1000°C. vyznačuje sa vysokou pevnosťou ťahu (vyššou ako oceľové vlákno). Používa sa na výrobu bytových textílií, sklolaminátov, izolačného materiálu, ale aj v prenosovej rozhlasovej a televíznej technike. Základný technologický postup výroby:
1. ZAKLADANIE
Vstupnou surovinou pri zakladaní je sklárska vsádzka. Zložená je z viacerých komponentov: piesku, potaše hydrátovej, sódy kalcinovanej, mínia, liadku draselného, kysličníka amónneho, črepov. Postup výroby – zariadenia pre zakladanie slúži k pravidelnému prísunu sklárskej vsádzky v závislosti na odbere skloviny. Sklárska vsádzka sa dostáva zo zásobníka do násypky zakladača, odkiaľ padá pred piest obdĺžnikového prierezu. Piest sa pohybuje pomocou výstredníkov a ťažných pružín. Zdvih piestu a počet zdvihov piestu možno plynulo regulovať.
2. TAVENIE
V technickej praxi sa obvykle pochod tavenia rozdeľuje na 3 hlavné štádia:
1. Vlastné tavenie – prvá etapa pochodu tavenia, končiaci zmiznutím posledných zbytkov pevných látok. Túto etapu rozdeľujeme ešte na obdobie chemických reakcií a období rozpúšťania zvyšku pevných látok skôr utvorených v tavenine.
2. Homogenizácia – odstraňovanie plynných uzatvorenín a vyrovnávanie zloženie taveniny v celej hmote.
3. Ochladenie skloviny – na pracovnú teplotu, pri ktorej sa sklo dá odoberať k tvarovaniu. Vstupnou surovinou je sklárska vsádzka, ktorej založená hmotnosť pre tavenie závisí od vyrábaného sortimentu výrobkov – odberu skloviny.