Najnižšie alkoholy sú kvapalné a rozpustné vo vode, s rastúcou molekulovou hmotnosťou a počtom atómov uhlíka v molekule rastie aj bod varu, ale klesá rozpustnosť vo vode. Vyššie alkoholy sú nerozpustné. Nižšie tak môžme pokladať za alkylovanú vodu, vo vyšších prevláda charakter uhlovodíkového zvyšku.

Pri alkoholoch je veľmi nápadný omnoho vyšší bod varu ako je u prislúchajúceho uhľovodíka (napr. metán: -161,7°C a metylalkohol: 64,7°C). Príčinou tohto javu je fakt, že vďaka elektronegativite kyslíka hydroxidovej skupiny sa medzi kyslíkom jedného a vodíkom hydroxidovej skupiny ďalšieho alkoholu vytvára tzv. vodíkový mostík. Vodíkový mostík ju určitý druh chemickej väzby, preto sa nazýva aj vodíková väzba, ale v energia takejto väzby je omnoho menšia než u normálnej chem. väzby. Táto väzba však postačuje na to, aby molekuly takejto látky držali viac pokope, čím sa nepriamo zvyšuje ich molekulová hmotnosť. Vznik vodíkovej väzby: kyslíkový atóm jedným zo svojich voľných elektrónových párov priťahuje vodík hydroxidovej skupiny susednej molekuly, ale na druhej molekule kovalentá väzba medzi kyslíkom a vodíkom nezaniká; vodík zaujme akési stredné postavenie medzi dvoma atómami kyslíka. Vodíkový mostík je typycký najmä pre atómy vody. Okrem vodíkových väzieb O...H...O poznáme aj väzby N...H...N, F...H...F, N...H...O a N...H...F. Vo všetkých prípadoch má prítomnosť vodíkovej väzby za následok zníženie prchavosti kvapalín/ zvýšenie bodu topenia tuhých látok.

Pri vyšších alkoholoch sa možnosť vytvárania uhlíkových väzieb s rastúcou vzdialenosťou medzi hydroidovými skupinami zmenšuje (=zmenšuje sa rozdiel medzi teplotou topenia a varu alkoholu a prislúchajúceho uhľovodíka.)
Azeotropné zmesy= zmes alkoholu (okrem metylalkoholu) a vody, ktorá má konštantný bod varu, spravidla nižší než alkohol bez vody.

Alkoholy sú výborné rozpúšťadlá mnohých orangických i anorganických látok. Čím má alkohol nižšiu molekulovú váhu, tým ľahšie rozpúšťa hygroskopické soli; výnimku tvorí uhličitan draselný, ktorý sa v alkoholoch nerozpúšťa (vlastnosť sa využíva na vysoľovanie alkoholov z ich vodných roztokov/vyzrážanie soli nerozpustnej v alkohole z vodného roztoku). Alkoholy sa z chemickej stránky vyznačujú tým, že je možné nahradiť vodík hydroxidovej skupiny alebo aj celú hydroxidovú skupinu iným atómom alebo skupinou atómov:

Z rodielneho charaketu a polarity väzieb C-O-H v primárnych, sekundárnych a terciárnych alkoholoch vyplývajú aj ich rozdielne vlastnosti v reakciách a rozdielna reaktivita pri jednotlivých typoch reakcií. Primárne alkoholy majú väzbu C-O-H najsilnejšiu, pretože pri slabom indukčnom účinku jednej alkylovej skupiny na väzbu C-O si aj väzba O-H zachováva svoju prirodzenú polaritu, a tým aj reaktívnosť vodíka.

R-CH2->OC->O->H

1. náhrada vodíka hydrox. skupiny kovom:

Táto zámena najľahšie prebieha s alkalickými kovmi (inak len s katalyzátorom) a primárnymi alkoholmi. Reakcia je exotermická, ale nie búrlivá a produktom je alkoholát a vodík.

CH3-CH2-O-H etylalkohol + Na=CH3-CH2-O(-)Na(+) etylát sodný + H-

Vodou sa alkoholáty hydrolyzujú na kovový hydroxid a alkohol. Ak sa na hydrolýzu použije presne potrebné množstvo vody, reakcia sa ustáli v rovnovážnom stave, v ktorom sú zastúpené všetky štyri zložky.

C2H5ONa + H2O = NaOH + C2H5OH

Narušením rovnováhy sa podnieti tvorba daľšieho alkoholátu (priemyselná výroba).