Najväčšia časť svetovej produkcie fenolu sa využíva na výrobu fenolformaldehydových živíc a kaprolaktámu. Fenol je východiskovou surovinou pri príprave mnohých alkylovaných fenolov (krezoly, tymol), farbív, rozpúšťadiel, zmäkčovadiel a iných látok. Fenol a jeho deriváty sú široko využívané v chemickom priemysle. Vďaka biocídnym účinkom sú prípravky obsahujúce fenol využívané na ošetrenie materiálov, ktoré treba chrániť pred mikroorganizmami a vznikom slizu – napríklad v priemyslových vodných systémoch a ako dezinfekčný prostriedok. Nachádza sa aj v lekárskych prípravkoch, ako sú prostriedky proti boleniu v krku a proti kožným chorobám. Chlórované deriváty fenolu sa používajú na ochranu dreva, ako dezinfekčné a antiseptické prostriedky a ako prísady do pesticídov.

Kyselina salicylová, prírodná fenolová zlúčenina, je hlavnou látkou pri výrobe acylpyrínu.

Chlórfenol sa využíva v chemickom priemysle ako surovina či medziprodukt pri výrobe pesticídov, vo farmaceutickom priemysle, ako denaturant pre alkohol a ako selektívne rozpúšťadlo pre zušľachťovanie minerálnych olejov.


Príprava

Najčastejšie sa fenol pripravuje oxidáciou kuménu (izopropylbenzénu):

Ďalšie zlúčeniny

Od fenolu sa odvodzujú aj ďalšie zlúčeniny:
•benzén-1,2-diol (pyrokatechol)
•benzén-1,3-diol (rezorcinol)
•benzén-1,4-diol (hydrochinón)
•o-; m-; p-krezol (dimetylfenol)
•kyselina pikrová a jej soli (všetky mimoriadne výbušné)
•naftoly

Dopady na životné prostredie

Fenoly a ich deriváty môžu mať vďaka svojim vlastnostiam negatívny vplyv na životné prostredie. Primárnym zdrojom expozície sú exhaláty z dopravy (priame emisie a fotochemická degradácia benzénu), metabolizmus živočíchov a rôzne spaľovacie