procesy. Z priemyslu sa do zložiek životného prostredia fenol dostáva z výroby a jeho spracovania. Uvoľnenie do odpadovej vody zo závodných jedální, podnikov, ktoré kúria čiernym a hnedým uhlím, z rafinérií, z potrubí a iných zdrojov. Na základe testov zisťovania účinku odpadových vôd s obsahom fenolu na mikroorganizmy sa nepotvrdilo výrazné riziko z výroby a spracovania fenolov.

Fenoly sú známe pomalou bioakumuláciou a preto sa nepredpokladá kontaminácia cestou potravného reťazca. Najohrozenejšou zložkou životného prostredia je voda a pôda. Vzhľadom k tomu, že celá rada fenolov a ich derivátov sú naprosto prirodzené látky, môžeme za prírodné zdroje emisií fenolov považovať i mnohé rastliny a živočíchy. Tieto prírodné fenoly však nie sú produkované vo výraznom množstve. Významnejší problém predstavuje nadmerné množstvo fenolov a ich derivátov, ktoré môžu do životného prostredia unikať v rámci ľudskej činnosti.

Medzi antropogénne zdroje emisií patrí:
•úniky pri výrobe fenolov
•úniky z chemického priemyslu pri užívaní (dezinfekcie vodných potrubných systémov)a aplikácii fenolov do produktov (napr. fenolové živice a umelé vlákna)
•kontaminácia vody z náterov obsahujúcich fenoly a ich deriváty;
•spaľovacie procesy; jedná sa napríklad o spaľovacie motory, cigaretový dym, otvorené ohniská.
•úniky chlórfenolov do ovzdušia behom spaľovania látok obsahujúcich chlór;
•fenoly môžu byť do životného prostredia uvoľňované zo zle zaistených skládok odpadov
•vznik chlórfenolov v rámci chlórovania vôd s obsahom fenolov.

Antropogénne úniky väčšinou smerujú do vody alebo pôdy. Nechlórované deriváty fenolov sú v aerobnom prostredí rozkladané mikroorganizmami na neškodné produkty. Za neprístupu vzduchu, napríklad na skládkach, sedimentoch či v podzemných vodách sú stabilnejšie. Fenoly vykazujú akútnu toxicitu pre vodné živočíchy. Vďaka toxicite, bioakumulatívnosti a vysokej stabilite najväčšie riziko pre životné prostredie predstavujú chlórfenoly. Práve chlorované deriváty fenolov môžu predstavovať i isté globálne riziká. V literatúre sa objavuje informácia, že môžu prispievať ku tvorbe škodlivého prízemného ozónu (fotochemický smog), ktorý ohrozuje zdravie obyvateľstva, poľnohospodárske plodiny i niektoré stavebné materiály. Ďalej je vhodné zmieniť sa o vzniku chlórfenolov počas chlórovania pitnej vody.