U vzorky č.2, ktorá obsahovala 9,3 % vápenca, bola účinnosť vyredukovania kovového železa 96, 74 % ( vzorka SP 23, tab.14 ), zatial' čo pri redukcii vzorky č.l ( vzorka SP 17 , tab.14 ), kde sa vápenec nepridával sa v dôsledku viazania I
, časti oxidu železnatého s oxidom kremičitým vo forme fayalitu vyredukovalo len 93,92 r
% železa. t
Závislosť účinnosti vyredukovania železa od doby a teploty redukcie vo vodíkovej atmosfére je na obr .17 a závislosť účinnosti vyredukovania železa od doby a druhu použitého redukovadla pri teplote 1100oC je na obr.18. Z diagramu na obr.17 a tab.14 vyplýva, že pri redukcii peliet vo vodíkovej atmosfére pri teplote 1 000 až 11 OOoC a dobe redukcie vyššej ako 180 min. dochádza k vyredukovaniu oxidov železa z Fe-koncentrátu s účinnosťou 83,29 až 93,92 %, pričom obsah železa v peletách sa v dôsledku redukcie zvýšil z pôvodných 53,05 % Fe na 66,38 % respektívne na 68,28 % Fe pri obsahu oxidu chrómového vo vyredukovaných peletách 1, 73 až 2,68 %. Pri vyššej teplote (1IOOoC) sa dosiahla vyššia účinnosť redukcie železa z Fe-koncentrátu ako pri teplote nižšej (1000oC). Z makroskopického pozorovania výbrusov peliet ( makrofotografie peliet sú na obr .11 a 12 ) vidno, že pri redukcii peliet vo vodíkovej atmosfére dochádzalo k
-26 -

Z obr. 18 a tab.14, na ktoromje účinnosť vyredukovania železa od doby a druhu použitého redukovadla pri teplote 1100oC, vyplýva, že priama redukcia železa z Fe- koncentrátu pevným redukovadlom- koksovým prachom, ktorý sa nachádzal v peletách prebiehala s vysokou účinnosťou 81,02 %, ak bolo v zbalkoch dostatočné množstvo redukčného činidla ( vzorka č.5, tab.12 -13,3 % koksu ) a redukcia prebieha pri dostatočne dlhej dobe 180 min. Kovové železo bolo vo vyredukovaných peletách vzoriek č. SP 505, SP 51, SP 52 a SP 53 identifikované aj RTG analýzou (obr.l0). Ak sa priama redukcia surových zbalkov s rovnakým chemickým zložením robila na vzduchu ( vzorka SP 51 V ), došlo po dobe redukcie 60 min. len k 15,87 %-nému vyredukovaniu kovového železa. Nízku účinnosť vyredukovaného železa zo zbalkov ohrievaných pri redukcii v prúde vzduchu spôsobil0 tak vyhorievanie redukčného činidla, ako aj reoxidácia vyredukovaného železa. S predlžovaním doby redukcie zbalkov na vzduchu sa účinnosť vyredukovania kovového železa znižovala. Ak množstvo redukčného činidla -koksu bolo v zbalkoch nedostatočné, ako u vzorky č. 13, v ktorej bol obsah koksu len 3,10 % , dochádzalo k čiastočnej redukcii Fe203 na FeO, ale k redukcia oxidov železa na kovové železo nepresiahla hodnotu 3,37 %, ako to vidno z chemických analýz vzoriek 13 a SP 133 uvedených v tab.12 a 14. Účinnosť vyredukovania železa u tejto vzorky sa výrazne zlepšilo pri jej redukcii vo vodíkovej atmosfére.