Vodík a raketoplány

Raketoplán sa skladá z oddeliteľných častí - je k nemu pripojená externá palivová nádrž a dve pomocné rakety. Palivová nádrž pozostáva z dvoch oddelení - v jednom sa nachádza tekutý vodíka v druhom tekutý kyslík. Vodík a kyslík sú potom vedené ku každému z troch hlavných motorov raketoplánu.
Tu sa 775 ton vodíka a kyslíka spáli v priebehu 8 a pol minúty. Reakcia prebieha pri vysokej teplote veľmi prudko, pričom ako produkt vzniká vodná para. Dve pomocné rakety pracujú na tuhé palivo (jeho hlavnú časť tvorí chlorid amónny a hliník), pričom spália 1100 ton paliva počas 2 minút a potom vo výške asi 47 km sa oddelia od externej palivovej nádrže.

Hmotnosť raketoplánu pri štarte je 2000 ton, na obežnú dráhu vo výške 200 km sa dostane raketoplán hmotnosti 69 ton s nákladom 30 ton. Rakety aj raketoplán musia byť pri svojom lete stabilné. Ani to nie je až také jednoduché, lebo dlhé a štíhle rakety s motormi vzadu majú veľkú tendenciu preklápať sa. Preto je dôležité, aby sa pomocou gyroskopov zistili už malé výchylky rakety nabok a aktiváciou stabilizátorov sa odklonili raketové trysky. V raketách bývajú často raketové motory upevnené tak, že sa môžu v istom rozsahu smerov otáčať, čím zabezpečia silu potrebnú na vyrovnanie pohybu.

Vodík je najľahší, najmenší a najhojnejšie zastúpený prvok v celom vesmíre. Vodík tvorí veľa zlúčenín. Najznámejšou je asi voda. Vo vode sa nachádza 2-krát viac atómov vodíka ako kyslíka ale sú tak malé, že tvoria len 12,5% celkovej hmoty vody. Na Zemi sa vodík z kyslíkom používa na rezanie a zváranie kovov, vo vesmíre slúži ako palivo pre hviezdy. Vodík sa používa aj na výrobu iných chemických látok (napr. amoniak).