Vznikajú aj vzájomným pôsobením exogénnej látky a niektorej zložky potraviny a kvasnými reakciami (metylalkohol a ďalšie alkoholy). Časť týchto látok môže vznikať aj mikrobiálnou činnosťou nevhodne spracovaných či skladovaných potravinárskych materiálov, pričom vznikajú veľmi jedovaté látky s karcinogénnymi až mutagénnymi účinkami.
Aditívne (prídavné) látky nachádzajúce sa v potravinách musia byť označené na obale výrobku. Poznáme ich pod označením E xyz pričom xyz je číslo registrácie látky v rámci Európskej únie.
Okrem vlastností pre ktoré sa tieto látky do potravín pridávajú majú mnohé z nich aj škodlivé účinky pre ľudský organizmus. Dokonca môžu spôsobiť rôzne ochorenia ako napr. cievne ochorenia (E250, E251, E252), kožné (E230, E231, E232, E233) , pôsobiace na črevá (E220, E221, E222, E223, E224) a dokonca môžu byt aj karcinogénne (E131, E142, E210, E211, E213, E214, E215, E216, E217, E239). Všetky prídavné látky sa môžu pridávať do potravín len v určitom množstve - podľa kritérií Svetovej poľnohospodárskej organizácie (FAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). U nás sú hraničné množstvá udané v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky (druhá časť, tretia hlava - Cudzorodé látky v potravinách). Každoročne sa na Slovensku vykonáva tzv. Čiastkový monitorovací systém cudzorodých látok v potravinách a krmivách, ktorý má za úlohu podať informácie o stave a vývoji kontaminácie potravinových zložiek.
Označenie aditívnych látok E neznamená to, že nemáme jesť všetko kde tento názov nájdeme. Pod týmto označením sa môže skrývať napr. aj kyselina citrónová (E 330), vanilín (E 107), alebo vitamín C (E 300) a iné neškodlivé látky. Aj vitamín C môže byť škodlivý ak ho zjeme veľa (ak jeho denná dávka presiahne 600mg). Ak nepresiahneme prijateľnú dennú dávku, v takom prípade by mali byť tieto látky úplne bezpečné.

Farbivá
Sú látky používané na prifarbovanie potravín. Ich význam je v tom, že zvyšujú organoleptické vlastnosti – vzhľad výrobku, najmä v prípadoch, kde prírodné farbivá sú zastúpené v malých množstvách, alebo sa vplyvom technologických podmienok zmenili.
Rozdeľujú sa na:
a) prírodné – získavajú sa z rastlinných alebo živočíšnych organizmov (mrkva, cvikla..)
beta karotén(E 160a), betanín (E 162), karotinoidy, chlorofyl, ryboflavín...
b) syntetické – umelo vytvorené farbivá
tartrazín (E102), amarant (E123), erytrozín, azorubín...
c) ostatné – vznikajú z prírodných (z cukrov) umelým pôsobením
najvýznamnejší kulér, karamel...
Mnoho zo syntetických farbív má negatívne účinky na zdravie človeka – sú karcinogénne.