Na ďalšie stanovenie sa používajú rôzne metódy, medzi nimi vážkové stanovenie, chromatografia, extrakcia vzoriek...
Emulgátory sa využívajú pri výrobe početných potravinárskych produktov ako je čokoláda, mliečne produkty, pečivo, vína, nealkoholické nápoje, vaječné produkty...

Konzervačné látky
Sú látky, ktoré majú za úlohu predĺžiť uchovateľnosť málo stabiných potravín. Podmienkou pre použitie určitej látky je v maximálnej miere zachovať akosť východiskovej suroviny. Na konzervovanie potraviny sa môžu použiť najviac dve chemické konzervačné látky súčasne.
U nás sú povolené ako konzervačné látky niektoré organické kyseliny, ktoré majú inhibičný účinok na mikroorganizmy. Ide najmä o kyselinu mravčiu, sorbovú, benzeovú. Ďalej sú to najmä sodné a draselné soli a estery kyseliny 4-hydroxybenzoovej. Z anorganických látok sem patria oxid uhličitý a síričitý. Okrem týchto konzervačných látok sú známe aj mnohé ďalšie, napr difenyl, formaldehyd, fenoly a.i. Medzi látky, ktoré do určitej miery pôsobia konzervačne patria aj obyčajný cukor a soľ, ale tie sa medzi cudzorodé látky nepočítajú.
Na stanovenie a dôkaz konzervačných látok sa používajú rôzne druhy metód. Buď sa používajú vhodné chemické reakcie (najčastejšie oxidačno-redukčné titrácie), spektrofotometrícké a chromatografické princípy, zriedkavejšie sa využívajú aj biologické metódy.
Zoznam potravín, v ktorých sa tieto látky používajú je veľmi široký a zahŕňa tak zeleninovo-ovocné výrobky, ako aj trvanlivé pečivo, vaječné výrobky atď. Základné potraviny – mlieko, maslo, múka, chlieb a mäso sa podľa príslušných hygienických predpisov chemicky konzervujú len v odôvodnených prípadoch.

Chuťové látky
Tieto látky upravujú chuťové vlastnosti potravín. Do tejto skupiny patria sladidlá, horké a slané látky, intenzifikátory a modifikátory chuťových vlastností. Najvýznamnejšie z nich sú umelé sladidlá.
Z prírodných - sacharidových sladidiel sa stále vo väčšom meradle uplatňujú sladidlá zo škrobu. Škrob je relatívne lacná surovina, z ktorej možno kyslou alebo enzýmovou hydrolýzou pripraviť rozličné hydrolyzačné produkty. Z hľadiska použitia v potravinárstve sú dôležité sacharín, maltózové, fruktózové a hydrogenované glukózové sirupy, kyselina glutámová, jej soli a iné. Na zvýraznenie sladkej chuti možno okrem prírodných sladkých látok použiť aj umelé sladidlá ako sú napríklad cyklamáty, sacharín, dulcín a iné. Syntetické sladidlá majú výhodu oproti prírodným, pretože majú mnohonásobne väčšiu sladivosť.
Ostatné chuťové látky okrem toho, že modifikujú chuť potraviny, majú aj stimulačné fyziologické účinky na nervovú sústavu, alebo zvyšujú produkciu tráviacich štiav. Patria medzi ne chinín, kofeín, rastlinné extrakty, ribonukleotidy...
Na dôkaz prítomnosti sladidiel sa používajú farebné, zrážacie reakcie, zmeny fluorescencie a pod.