VODA

Je jednou z najrozšírenejších látok v biosfére. Vyskytuje sa v nej vo všetkých skupenstvách. Rozoznávame vodu voľnú (spodné, povrchové vody a vlhkosť vzduchu) a viazanú (fyzikálne – sorpcia a kapilárne sily a chemicky). Celkové množstvo vody na našej planéte sa odhaduje na 1018 ton. Vzhľadom k tomu, že prírodný vodík a kyslík sú zložené z viacerých izotopov, ani voda nie je zložená len z jedného druhu molekúl. Existencia troch izotopov vodíka (ľahký vodík 1H, ťažký vodík 2H resp. D, trícium 3H resp. T) a šiestich izotopov kyslíka (14O, 15O, 16O, 17O, 18O, 19O) pripúšťa celkove 36 možností pri stavbe molekuly vody, z ktorých 9 obsahuje stabilné nuklidy. Molekuly vody tvorené stabilnými nuklidmi sú obsiahnuté v prírodnej vode v uvedených množstvách (mólové zlomky) :
1H216O – 99,74 %1H218O – 0,17 %1H217O – 0,037 %
1HD16O – 0,032 %1HD18O – 6.10-5 %1HD17O – 1.10-5 %
D216O – 3.10-6 % D218O – 3.10-6 % D217O – 1.10-6 %

Úloha vody v organizmoch:
- je prostredím, v ktorom prebiehajú životné deje
- je rozpúšťadlom, ktoré umožňuje transport látok
- vo väzbe s významnými biopolymérmi umožňuje udržať ich fyzikálny stav, nevyhnutný pre ich fyziologickú funkciu
- umožňuje rýchle vyrovnávanie teploty, je dôležitá pre tepelné hospodárenie organizmu
- zúčastňuje sa mnohých významných chemických reakcií

Voda v potravinách:
V potravinách sa voda nachádza vo forme voľnej a viazanej. Podľa obsahu vody delíme potraviny na potraviny s vysokým, stredným a malým obsahom vody. Za rôznych podmienok spracovania a skladovania sa môže obsah vody v potravinách meniť. Spravidla klesá pri tepelnom spracovaní, najvyššie straty sú v intervale 45 – 55 °C. Na týchto stratách sa v značnej miere podieľajú bielkoviny, ktoré uvoľňujú isté množstvo vody pri koagulácii. Výnimku tvoria kolagénne bielkoviny, ktoré malé množstvo vody pohlcujú.
Straty vznikajú aj pri zmrazovaní a rozmrazovaní potravín.
Pri niektorých potravinách pozorujeme za určitých podmienok prírastok obsahu vody. Býva to pri máčaní takých potravín, ktorých zložky sú schopné viazať vodu (strukoviny).

Minerálne vody
Zákon č. 538/2005 Z.z. definuje minerálnu vodu ako podzemnú vodu s originálnym pôvodom akumulovanú v prírodnom prostredí, vyvierajúcu na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä
a) svojím pôvodom,
b) obsahom stopových prvkov,
c) obsahom a charakterom celkových rozpustených tuhých látok presahujúcich 1 000 mg/L alebo obsahom rozpustených plynných látok presahujúcich 1 000 mg/L CO2, alebo najmenej 1 mg/L H2S, alebo
d) minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 °C.

O prírodnej minerálnej vode hovoríme vtedy, keď 1 liter obsahuje aspoň 1 gram tuhých rozpustných látok, ak je ich menej, je to prírodná stolová voda. Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód. Na vinetách fliaš mnohých minerálok je uvedený výsledok chemického rozboru vody, a to nielen z kvalitatívnej stránky (ktoré prvky sa nachádzajú v podobe iónov), ale aj z kvantitatívnej stránky (ich množstvo a vyjadrenie v miligramoch na liter vody). Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody: sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom. Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody: hydrogenuhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.
Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpustného oxidu uhličitého, je to kyselka (medokýš), ak obsahuje v 1 litri 1 miligram sírovodíka, je to sírna voda. Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom oxidu uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda).
Podľa celkovej mineralizácie sa delia na: jednoduché (1 g /L), slabo mineralizované (1 g/1-5 L), stredne mineralizované (5-15 g /L), silne mineralizované (nad 15 g /L).
Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25 °C označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.
Liečivé vody teplejšie ako 25 °C (teplice) pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.
Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram solí, ale viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri) pôsobia na prekrvenie kože, sliznice žalúdka, zvyšujú vylučovanie žalúdočnej kyseliny, urýchľujú prechod potravy žalúdkom a spôsobujú zníženie krvného tlaku. Pôsobia aj diureticky a využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.
Zemité vody (v 1 kg viac ako 1 g solí) znižujú spazmus (mimovoľné stiahnutie, kŕč) hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej (pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.
Alkalické (zásadité) vody (v 1 kg vody viac ako 1 g solí) neutralizujú účinok kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Pomáhajú lepšie využiť cukor v pečeni a šetria inzulín.
Soľné vody (v 1 kg vody viac ako 1 g solí, najmä Na+ a Cl-) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny laxatívny účinok, preto sú vhodné pri nedostatku HCl v žalúdočnej šťave a chronickej zápche alebo nechutenstve. Brzdia vylučovanie vody z organizmu. Vody s prevahou vápnika naopak podporujú vylučovanie vody z organizmu a majú protizápalové a protialergické účinky.
Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 kg vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí - použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou hlienu - uľahčujú jeho vykašliavanie. Taktiež pôsobia na činnosť štítnej žľazy.
Síranové alebo sulfátové vody (viac ako 1 g solí v 1 kg) podporujú činnosť žlčníka, vyvolávajú jeho zvýšené vyprázdňovanie, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

VODA, Izotopy, voda v potravinach