Hliníkové zliatiny:

Výroba hliníkových zliatin začala len nedávno, väčšina z týchto materiálov boli uvedené na trh začiatkom 20. storočia. Hliníkové zliatiny, ktoré sú vhodné pre odlievanie, obsahujú približne 15% kremíku, malé množstvo kovov, ako je meď, železo, nikel, horčík a zinok. Z týchto ľahkých zliatin sa odlievajú bloky valcov motorov súčiastky pre letecké motory a pre trupy lietadiel. Hliníkové zliatiny, ktoré sú vhodné pre ostatné obrábacie procesy, ako je kovanie, valcovanie a ťaženie, obsahujú približne až 7% horčíka apribližne 1% mangánu. Veľmi pevné hliníkové zliatiny, ktoré sa široko využívajú v leteckom priemysle, obsahujú približne 15% zinku a menšie množstvo medi, horčíka a mangánu.

Dural

Jedným z najdôležitejších objavov pri vývoji hliníkových zliatin bol jav zvaný tvrdenie starnutím. Tento jav najprv spozoroval nemecký metalurg Dr. Alfred Wilm. V roku 1909 Wilm experimentoval s hliníkovou zliatinou obsahujúcu 3,5% medi a 0,5% horčíka. Pokúšal sa učiniť túto zliatinu tvrdšou s pomocou rôznych foriem tepelného spracovania, vrátane zahrievania na približne 500°C a potom pomocou rýchleho ochladenia ponoriť do vody.
Toto spracovanie malo malý bezprostredný vplyv, ale po niekoľkých dňoch Wilm zistil, že sa táto zliatina stala omnoho tvrdšou, hoci s ňou už žiadne ďalšie spracovania nepreviedol. Dôvod pre toto stvrdnutie nebol vtedy známy, ale zliatina, ktorá sa stala známou pod názvom dural, sa začala skoro používať vo vzducholodiach a v lietadlách.

V dnešnej dobe sa tento druh zliatiny používa taktiež pri konštruovaní vesmírnych lodí a staníc. Ich zloženie je rôzne, ale obvykle sa zakladá na hliníkovej báze, ku ktorej sa pridáva 3,5 - 4,5% medi, 0,4 - 0,7% horčíka a mangánu a až 0,7% kremíka.
Medzi technické dôležité kryštalické soli hlinité patria najmä oktadekahydrát síranu hlinitého Al2(SO4)3. 18 H2O a dodekahydrát síranu draselno-hlinitého Kal(SO4)2. 12 H2O.