Sacharóza

Sacharóza (trstinový cukor, repný cukor) sa skladá z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy, ktoré sú spojené α(1-2) glykozidovou väzbou. Disacharid nemá redukčné vlastnosti. Sacharóza je rastlinného pôvodu, nachádza sa vo všetkých rastlinných plodoch a v šťavách, najmä v cukrovej repe a cukrovej trstine. Má mimoriadne dôležitý význam vo výžive živočíchov a človeka.

Maltóza

Maltóza (sladový cukor) sa skladá z dvoch molekúl α-D-glukopyranózy, ktoré sú spojené α(1-4) glykozidovou väzbou. Disacharid má redukčné vlastnosti. Maltóza je rastlinného pôvodu, u živočíchov a človeka však vzniká aj štiepením škrobu a glykogénu amylázami (enzýmami štiepiacimi zložené sacharidy).

Laktóza

Laktóza (mliečny cukor) sa skladá z β-D-galaktopyranózy a β-D-glukopyranózy, ktoré sú spojené β(1-4) glykozidovou väzbou. Disacharid má redukčné vlastnosti. Laktóza je špecifický cukor živočíšneho pôvodu, ktorý sa syntetizuje v bunkách mliečnych žliaz cicavcov a je nevyhnutný vo výžive mladých jedincov. V závislosti od živočíšneho druhu je koncentrácia laktózy v mlieku 0-7%. Laktóza sa zistila aj v mnohých jedlých hubách, nie je však jasné, aký má v nich význam.

Sacharóza

Sacharóza (trstinový cukor, repný cukor) sa skladá z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy, ktoré sú spojené α(1-2) glykozidovou väzbou. Disacharid nemá redukčné vlastnosti. Sacharóza je rastlinného pôvodu, nachádza sa vo všetkých rastlinných plodoch a v šťavách, najmä v cukrovej repe a cukrovej trstine. Má mimoriadne dôležitý význam vo výžive živočíchov a človeka.

Polysacharidy

Väčšina sacharidov nájdených v prírode sa vyskytuje vo forme polysacharidov. Polysacharidy sa skladajú z viac ako 10 monosacharidových jednotiek, ktoré sú podobne ako disacharidy viazané glykozidovými väzbami. Kyslou enzymatickou hydrolýzou sa štiepia až na monosacharidy. Polysacharidy sú na rozdiel od jednoduchých mono- a disacharidov vo vode veľmi málo rozpustné a nemajú sladkú chuť.

Škrob

Škrob (amylum) je súčasťou rastlín a tvorí ich zásobné látky. Nachádza sa v hľuzách a plodoch rastlín. Škrob sa skladá z dvoch zložiek: 1. amylóza, ktorá tvorí 20% škrobu je rozpustná v horúcej vode, a 2. amylopektín, tvoriaci 80% škrobu, nie je rozpustný ani v horúcej vode. Základnou stavebnou jednotkou obidvoch zložiek je α-D-glukopyranóza. Amylózu tvoria molekuly glukózy viazané α(1-4) glykozidovou väzbou. Amylopektín má rozvetvenú štruktúru, kde sú molekuly viazané nielen glykozidovou väzbou α(1-4), ale aj α(1,6), ktorá sa opakuje na každých 20-24 jednotiek glukózy. Hydrolytickým štiepením (amylázami) škrobu vznikajú 4-12 glukózové molekuly - dextríny, tie sa štiepia na maltózu (2 molekuly glukózy), ktorá sa účinkom enzýmu maltázy štiepi až na glukózu.

Glykogén

Glykogén (živočíšny škrob) je veľmi významným zásobným polysacharidom živočíšnych organizmov. Po chemickej stránke sa jedná o polymér α-D-glukopyranóz spojených α(1-4) glykozidovými väzbami, pričom sa molekula glykogénu podobne ako v prípade amylopektínu u rastlinného škrobu rozvetvuje (po každých 3 glukózových jednotkách) α(1-6) glykozidovými väzbami.
V čistej forme je glykogén biely prášok dobre rozpustný vo vode (výnimka medzi polysacharidmi). Živočíchy si ho syntetizujú v pečeni z glukózových jednotiek do charakteristického priestorového útvaru. Okrem pečeni sa ukladá aj v kostrových svaloch a v prípade potreby sa príslušnými enzýmami štiepi za vzniku molekúl glukózy.