Sacharidy

Vo výžive sa so sacharidmi dá stretnúť pod viacerými názvami. Je preto na mieste hneď na úvod si názvy ujednotiť. Aby napr. reklama zákazníka čo najviac zmietla, ponúka výrobok bohatý na uhľohydráty. Vedzte však, že ponúka produkt bohatý na cukry, alebo inak povedané sacharidy. Medzi ďalšie názvy, ktoré pod sebou skrývajú cukry patria napr. uhlovodany, glycidy, karbohydráty a podobne.

Vo výžive majú cukry svoje nezastupiteľné miesto. Slúžia totiž ako hlavný zdroj energie, čo v percentách znamená, že až 60% energie, ktorú zo seba vydávame pochádza z prijatých cukrov. V športe je z tohto dôvodu cukrom venovaná dostatočná pozornosť. Ich veľká výhoda spočíva v univerzálnosti používania v anaeróbnych, ako aj pri aeróbnych aktivitách. Ich využitie sa nájde najmä pri dlhšie trvajúcej činnosti vysokej intenzity, ale aj pri výkone podávanom v posilňovni. Keďže užívanie cukrov má svoje pozitívne ako aj negatívne stránky, je vhodné si o nich zozbierať dostatok informácií.

Podľa najjednoduchšieho členenia možno sacharidy deliť na jednoduché a zložité. Jednoduché sacharidy sa taktiež nazývajú monosacharidy. Skladajú sa z jednej stavebnej sacharidovej jednotky a v potrave sú typické svojou sladkou chuťou. Telo ich dokáže ľahko prijať, čo znamená, že sa rýchlo po prijatí dostávajú do krvného riečiska. Takto dokážu za krátky čas dodať telu veľké množstvo energie. Na druhej strane však ich nadbytočný príjem spôsobí vyplavovanie inzulínu. Jeho prítomnosť zníži hladinu cukru v krvi a následne dopomôže k premene prijatého cukru do zásob podkožného tuku. V reálnom živote sa tieto deje prejavujú ako priberanie na váhe pri nadmernej konzumácii sladkostí v súčinnosti s nedostatom pohybu.

Za základného zástupcu monosacharidov je považovaná glukóza, čiže hroznový cukor. Glukóza má v tele osobitú funkciu. Je to jediná forma cukru, ktorá prúdi v krvi a dostáva sa tak v tejto forme do celého tela. Tu sa využíva ako stály pohotový zdroj energie, alebo sa ukladá vo forme glykogénu (svalový cukor). Medzi ďalšieho zástupcu jednoduchých cukrov patrí fruktóza – ovocný cukor. Na rozdiel od glukózy nepodnecuje tvorbu inzulínu. Z hľadiska športovania, chudnutia a rysovacieho tréningu nie je tento cukor veľmi vhodný. Blokuje totiž uvoľňovanie tuku pre energetické využitie.

Okrem jednoduchých cukrov sú v našej potrave zastúpené aj tzv. komplexné sacharidy – polysacharidy. Sú to vlastne reťazce monosacharidov a skôr ako ich telo dokáže prijať, sa musia rozložiť na jednoduché cukry. Kým monosacharidy znamenajú po prijatí nárazovo veľké množstvo energie, energia so zložitých cukrov sa uvoľňuje postupne. Komplexné uhlohydráty nemajú sladkú chuť a ich zdrojom sú najmä pekárenské výrobky, cestoviny, zemiaky, ryža atď. Ich podiel v potrave by mal byť výrazne väčší ako jednoduchých cukrov. Pri výbere je vhodné klásť dôraz na celozrné výrobky a výrobky ktoré ešte úpravou nestratili potrebné živiny. Z hľadiska športového výkonu nieje vhodné prijímať asi 40 až 60 minút pred výkonom jednoduché cukry. Vyplavenie inzulínu totiž spôsobí zníženie pohotovostných zásob glukózy pod pôvodné hodnoty.

Sacharidy

Sacharidy (cukry, glycidy) sú dôležité prírodné zlúčeniny, ktoré sa skladajú z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka. Sú tvorené v autotrofných rastlinách fotosyntetickou asimiláciou oxidu uhličitého a vody (enzymatickým štiepením cukrov vzniká spätne CO2 a H2O). Sumárnu rovnicu fotosyntézy môžeme znázorniť takto:

6CO2 + 12H2O à C6H12O6 + 6O2 + 6H2O

V živých organizmoch predstavujú sacharidy hlavný zdroj energie pre metabolické pochody. Okrem toho sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín. Niektoré sacharidy majú významnú štruktúrnu funkciu, lebo vytvárajú podporu pre rastlinné pletivá (celulóza) a tkanivá niektorých živočíchov (chitín). Dôležitá je aj ich zásobná funkcia (škrob u rastlín, glykogén u húb a živočíchov).
Sacharidy tvoria rezervné látky v organizme, ktoré sa môžu metabolizovať na iné látky (prekurzory lipidov, bielkovín a pod.) potrebné v organizme. V neposlednom rade medzi sacharidy patria aj niektoré biokatalyzátory (napr. vitamín C).