Do skupiny p6-prvkov patria hélium (He), neón (Ne), argón (Ar), kryptón (Kr), xenón (Xe) a radón (Rn). Keďže sú zaradené do VII.A skupiny, počet elektrónov vo valenčnej (poslednej) vrstve je 8. Aj maximálne kladné oxidačné číslo je 8, z rovnakého dôvodu. Všeobecná elektrónová konfigurácia je ns2 np6 (s výnimkou hélia, ktoré má el. konfiguráciu 1s2).
Všetky majú úplne zaplnené orbtály, preto sú to málo reaktívne plyny. Dlho boli považované za plyny inertné (nezlúčivé). Až v r.1962 sa podarilo priperaviť prvé zlúčeniny xenónu - XeF6, XeO3. Neskôr boli pripravené aj fluoridy xenónu a radónu a XeO4.
Majú veľmi nízke teploty topenia a teploty varu (napr. He tt= -272°C, tv= -269°C). V PSP smerom "dolu" tieto hodnoty stúpajú. Vzácne plyny sa skladajú z nezlúčených atómov, ktoré tvoria tzv. jednoatómové molekuly. Sú viazané len slabými príťažlivými silami.
V malom množstve sú prítomné vo vzduchu, získavajú sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu ako vedľajší produkt pri výrobe dusíka a kyslíka.
Hélium je najrozšírenejší prvok vo vesmíre. Bolo objavené na Slnku (Helios je grécky boh Slnka). Hélium je ľahký, nehorľavý a nereaktívny plyn. Z jeho množstva v nerastoch možno vypočítať vek nerastu (1 ml He vznikne za 10 miliónov rokov!) Zmes vodíka a hélia sa používa(la) ako náplň do vzducholodí.
Neón sa používa hlavne pri reklamnom osvetlení. Svieti ružovočerveným svetlom. Odtieň farby závisí od "natlakovania" žiarivky plynom.
Argón používa sa na zváranie v inertnej atmosfére a na plnenie žiaroviek. Argón dostal pomenovanie podľa gréckeho argos= lenivý. (inertný plyn)
Kryptón (gr. kryptos= skrytý) používa sa na plnenie žiaroviek (tzv. kryptónky), ktoré vydržia aj 100 rokov. Je rádioaktívny.
Xenón je najvzácnejší plyn z VIII.A skupiny. Všetky zlúčeniny tohto prvku sú toxické. Zlučovaním XeO3 s H2O vzniká H3XeO4.
Radón je rádioaktívny plyn, tvorí sa v uránových baniach. Vody so zvýšeným obsahom Rn sa používajú ako "radónové" kúpele. Využívajú sa na liečbu ochorení hlavne pohybového aparátu.
