Je nestály; mení sa na červený fosfor, pričom sa jeho atómy navzájom spájajú, reťazia, vznikajú makromolekuly. Táto premena pomaly prebieha, aj keď je fosfor pod vodou; malé množstvá červeného fosforu sfarbujú biely fosfor do žlta.
Červený fosfor, vedecký názov polyfosfor, je málo reaktívny, veľmi stály, nesvetielkuje a nie je jedovatý. Nerozpúšťa sa v nijakom rozpúšťadle. Zahrievaním sa mení na pary, ktoré obsahujú molekuly ;ich ochladením vzniká biely tetrafosfor.
Pre veľkú zápalnosť používali biely fosfor na výrobu prvých zápaliek už od r.1786. Do fľaštičky s roztokom bieleho fosforu v sírouhlíku sa namočilo drievko, ktoré sa na vzduchu po chvíľke zapálilo. Od roku 1790 sa používali tzv. turínske sviečky, ktoré boli preparované na konci bielym fosforom a zatvorené v sklenenej rúrke. Po rozbití rúrky sa samé zapaľovali.

Použitie: V súčasnosti sa vyrábajú tzv. švédske zápalky. Škrtacie plochy zápalkových škatuliek sa natierajú zmesou červeného fosforu, sulfídu antimonitého , skleného prášku a gleja. Hlavičky zápaliek sa zhotovujú takto: drievka sa namáčajú jedným koncom do parafínu, potom do vlhkej zmesi sulfídu fosforu, chlorečnanu draselného alebo iného okysličovadla, sulfídu antimonitého a gleja. Pri škrtnutí zápalky sa uvoľní teplo, ktoré stačí, aby sa červená fosfor premenil na biely.
Časť výrobného fosforu sa spaľuje na oxid fosforečný , ktorý sa ďalej spracúva na priemyselné hnojivo. Časť fosforu sa spotrebuje na výrobu kyseliny trihydrogenfosforečnej

Vyrába sa tavením zmesi fosforečnanu vápenatého, kremeňa a koksu v elektrickej peci. Pary bieleho fosforu sa odvádzajú a zachytávajú pod vodou.